Strih je základ a potom všetky doplnky. V dvanástich rokoch som sa naučila robiť strihy, strihať látky, navrhovať oblečenie a maminka mi šila šaty. Keď sme po roku 1990 začali cestovať, krajiny si pamätám aj podľa toho, čo som si v nich kúpila. Oblečenie u mňa vždy hralo veľkú rolu.
Mysleli ste už vtedy na to, že raz by ste mohli tvoriť módu nielen pre seba, ale aj pre iné dámy?
Vždy som mala pocit, že plným ženám by som vedela zvýrazniť kvality ich postavy. S dcérou sme však dlho hľadali vhodný materiál. Našli sme ho v jednom butiku v Paríži. Pátrali sme, odkiaľ ho ten návrhár berie, a zistili sme, že z talianskej továrne. Distribúciu odtiaľ sprostredkúva dokonca Češka, ktorá býva neďaleko nás. Pustili sme sa teda do toho. Tým, že dcéra nosí veľkosť XS, prináša strihy, ktoré sú vhodné hlavne pre mladé a veľmi štíhle ženy. Ja sa skôr sústreďujem na strihy mojej veľkosti.
Na začiatku roka ste na svoj Instagram napísali príspevok s predsavzatiami na tento rok. Bolo v ňom: dopísanie knihy, nahrávanie rozhlasového programu Omeletky, stretávanie sa s kamarátkami, odpovedať vnukovi na zvedavé otázky a ísť do Talianska. Ako sa vám ich zatiaľ darí plniť?
Knižku som ešte nedopísala, ale stále na nej pracujem. Omeletky pre Český rozhlas nahrávam, s kamarátkami sa stretávam alebo živý kontakt udržiavame aspoň cez telefón, vnukovi na otázky odpovedám a do Talianska sa chystám v lete.
Čo štrnásťročného vnuka aktuálne najviac zaujíma?
Nedávno sa ma pýtal, či lipnem na sexe (smiech).
Zaskočil vás?
Áno. Povedala som mu, že na sexe už ani nelipnem. A on na to: „To je dobré, ja tiež nie.“ (smiech)
Zvyknete na podobné otázky pohotovo reagovať?
Vnukovi chcem odpovedať úprimne, takže nie vždy som pohotová. Pri komunikácii s niekým iným mi zas napadnú rýchlejšie a vtipné reakcie, ktoré by mohli vyznieť príliš ironicky, takže sa ovládam.
Knižku, ktorú dokončujete, píšete klasicky v župane?
Áno, v nočnej košeli a župane. Alebo veľmi rada nosím domáce šaty. Mám ich niekoľko, sú kvetinové a kupujem ich v jednom anglickom butiku. Sú ako moja pracovná uniforma. Doladím si k nim náušnice, namaľujem si tvár a píšem.
V Česku máte populárnu tolkšou Manuál zrelej ženy, s ktorou cestujete za divákmi. Uvádzate, že je určená pre ženy od 12 do 100 rokov, odborníci pritom zrelú ženu označujú 50+. Tak ako to je?
Odborníci nevedia všetko (smiech). Zatiaľ vystupujem v Česku, ale na jeseň by sme mali prísť aj na Slovensko.
Ako ste prišli na to, že zrelá žena je už aj dvanásťročná?
Je to vek, keď sa z dievčaťa stáva žena, pracujú v nej všetky hormóny a túžby. Nie je to len fyzická, ale aj psychická záležitosť.
Vy si ako spomínate na tento vek?
Vtedy som súťažne hrala prvú ligu v tenise, takže som sa sústredila predovšetkým na šport. Pamätám sa, že od dvanástich rokov som bola vždy do niekoho zamilovaná. Väčšinou nešťastne, on si ma nevšímal, a tak som sa všemožne snažila vzbudiť pozornosť. Ale mala som aj obdivovateľov, o ktorých som zas ja nemala záujem.