Pamätáte si, ako vám mama hovorila svoj príbeh?
Nikdy ho nehovorila tragicky. Páčilo sa mi, že sa nesťažovala. Jej mama bola vdova, mala štyri deti. Hoci chodila prať boháčom, nedokázala všetky uživiť. A tak si dvoch chlapcov nechala a dievčence dala do sirotinca. Mama spomínala, že to pre ňu boli dobré časy. Zo sirotinca odišla v sedemnástich a slúžila u bohatých Židov, neskôr robila v kníhkupectve u Horáčka. Svoju mamu potom dochovala. Necítila voči nej žiadnu zášť, nikdy jej to nevyčítala. Hovorila, že taká bola doba, strašná chudoba.
Spomenuli ste si na jej neľahký príbeh, keď vás trápili nejaké starosti? Nakoplo vás to?
Dostala som do vienka zdravé sebavedomie, z ničoho sa nezbláznim, život ide ďalej. I keď ma bulvár prepieral, povedala som si, že nič nie je staršie ako včerajšie noviny. Čo ma viac fascinuje ako samotný článok, sú komentáre pod ním. Neraz si o sebe prečítam, ako sa chcem hrať na mladú a podobne. Ja tvrdím, že krásna a mladá som už bola. Nemám žiadne úpravy a odjakživa som sa rada pekne obliekala. Keď som dostala prvé prospechové štipendium, neutekala som si kúpiť knihu, tie kupovala mama, ale šaty.
Všímate si ľudí, keď idete po ulici? Sledujete, ako sa obliekajú?
Všímam si a nepáči sa mi, že dnes sa nedostatky vystrkujú, namiesto toho, aby ich pekne zakryli. Teraz je trend: Som tučná, no a čo. Nikoho neodsudzujem, ale netreba si obliecť ružové legíny a ukazovať celulitídu ako pomaranč. Rovnako ani holé brucho, ktoré mladé dievčatá dnes rady odhaľujú, hlavne tie rozmernejšie. Aj keby mali dokonalú postavu, myslím si, že menej je viac. Chlap by si mal niečo domyslieť, mať priestor na fantáziu.
Vy by ste si niekedy mysleli, že sa zaľúbite do Jordánca až tak, že bude vaším manželom?
Gassan študoval v Bratislave medicínu, bol veľmi šarmantný a pekný. Zoznámili sme sa na kamarátových promóciách. Na prvé rande však neprišiel. Vytočil ma tým do nepríčetnosti, no napriek tomu sme sa dali dokopy a bola to veľká láska. Žili sme v Dubaji, keď tam bol hádam iba jeden hotel a žiadne mrakodrapy. Získať vysťahovalecký pas však nebolo jednoduché. Navyše môj brat bol emigrant, takmer celý život prežil vo Švédsku, takže voči rodičom som mala výčitky. Doteraz máme s Gassanom aj jeho rodinou veľmi pekný vzťah. Hocikedy mi zavolá.
Vrátili ste sa niekedy do Dubaja na miesta, kde ste žili?
S obidvoma deťmi sme tam boli ešte v roku 2013. Išla som sa pozrieť do starej dubajskej štvrte, kde sa ani rokmi nič nezmenilo.
Značnú časť života ste však prežili s Radkom Brzobohatým. Nedávno ste zverejnili zamilovaný list, ktorý vám napísal. Uvediem aspoň časť: „Všechna těšení, všechny úvahy, sny, přání jsou nula – nic, proti tomu okamžiku, kdy se narodil Ondra. Haninko krásná, řekl jsem Ti pár hodin po porodu, že Ti děkuju, ano, řekl jsem to, ale je to strašně málo, je to tisícina toho co jsem cítil.“
Rada sa hrabete v spomienkach?
Keď mám blbú náladu, pomôže mi to. Nič to však nemení na mojom súčasnom vzťahu. Od Radka mám veľa listov. Niekedy si sadnem a náhodne z nich vyberiem, čítam si a usmievam sa. Som šťastná za všetky spomienky. Jedno z vyznaní mám aj zarámované. Napísal mi ho raz pred odchodom na zájazd a podpísal sa: „Místní popelář, který tě miluje.“
Listy ste mu opätovali?
Áno.
Píšete ich partnerovi i dnes?
Nie, nič v živote neopakujem.
Na Radka si ľudia zrejme spomínajú hlavne ako na večne usmiateho herca. Aj doma taký bol?
Často som sa smiala a hovorila mu, že keby ho doma niekedy videli kolegovia a fanúšikovia, neverili by vlastným očiam. Na verejnosti sa všade usmieval a potom si emócie občas vyventiloval (smiech).
Aj vy ste taká?
Nie, keď sa mi niečo nepáči, hneď to poviem.
Čo by podľa vás dnes manžel hovoril, keby čítal bulvár, ktorý vás neraz s partnerom prepieral?
Čo by podľa vás dnes manžel hovoril, keby čítal bulvár, ktorý vás neraz s partnerom prepieral?
Radek mal ohromný zmysel pre humor. Opakoval mi: „Keď tu už nebudem, nájdi si nejakého mladého, čo by si robila so starým.“ Neznášala som tieto reči. A stalo sa. Je to môj život. Ja mám v rukách opraty a vždy to tak bolo. Nikdy som voči žiadnemu partnerovi nebola submisívna. Dokonca ani vydávať som sa nechcela. Ale mňa všetci chceli (smiech).
Vydávať sa vraj bude vaša dcéra?
Nebude. Jej partner ju iba požiadal o ruku. Nehrnie sa do svadby. Nemá také hobby ako môj syn (smiech).
Ako často zvyknete svojim deťom telefonovať?
Nerobím to. Nechcem, aby mali pocit, že ich otravujem a som na príťaž. Ony zavolajú. Najaktívnejšie sú, keď sa niečo deje a prihára. Vtedy často drnčí telefón.