Zvládate aj hrať v divadle, vo filme, v televízii, aj šéfovať divadlu?
Zatiaľ to zvládam. Kedysi sme mali na Novej scéne s Mariánom Zednikovičom do mesiaca aj 20-23 predstavení. Dnes hrám menej, len keď ma potrebujú.
Naposledy ste sa objavili vo filme Villa Lucia, Indián, okrem Osudu ste hrali aj v seriáli Dunaj, k vašim službám...
Áno, ale to, čo ste vymenovali, som robil v priebehu dlhšieho obdobia.
V divadle Astorka som vás naposledy videla v úžasnom predstavení s Milanom Kňažkom – Halpern a Johnson a Bolo nás jedenásť, kde stvárňujete policajta. Hra vykresľuje charakter ľudí v rôznych obdobiach nášho štátu. Vážnejšie prípady ste však riešili v Dunaji...
V Dunaji som prežíval najemotívnejšie scény, keď moja seriálová dcéra a manželka Petra Kučeru Johanka zomrela na tuberkulózu a ako policajný prezident som jej nemohol pomôcť. Tá postava policajného prezidenta Horvátha bola veľmi zaujímavá. Aj keď spolupracoval s gardistickým režimom, snažil sa pomáhať, keď bol niekto neprávom obvinený. Neskôr ho zbavili funkcie a stal sa bežným vyšetrovateľom. Prezradím kuriozitu, že Emil Horváth sa podpisoval na prezenčku všade, kde videl meno Horváth, až kým mu nepovedali, že prezenčka je podľa mien postáv a že som to ja. Uvidíme, čo bude ďalej...
Zakrátko vás uvidíme aj v seriáli Jana Hřebejka Večne mladí, ktorý sa odohráva v seniorvile. Tam ste sa ocitli v dobrej spoločnosti kolegov – hercov – s Bolkom Polívkom, Milanom Kňažkom, Zuzanou Kocúrikovou...
S manželkou sme si na Joj Play pozreli naraz všetkých osem častí a musím povedať, že sme sa výborne zabavili. Hrám bývalého hotelového manažéra, človeka zvláštneho charakteru, ktorý napriek tomu, že mal veľa žien a množstvo rôznych známostí, skončil v domove seniorov. A tu sa rozhodol, že si dokonale naplánuje svoj vlastný pohreb.
Na pľaci ste sa stretli aj so svojou bývalou partnerkou Silviou Šuvadovou. Keď už hráte v seriáli Osud, nedá mi nepoložiť vám otázku, či ste vnímali toto stretnutie ako osudové?
So Silviou sme sa na pľaci nestretli. Hrala jednu z mojich bývalých manželiek, ktorá informovala mojich kolegov z domu seniorov o našom bývalom vzťahu. Veľakrát, keď sa niečo stalo, som si povedal, že sa to asi malo stať a veľakrát v živote som si dokázal ovplyvniť mnoho vecí sám.
Ale osudové bolo zrejme vaše stretnutie s druhou manželkou Ivetou pred rokmi na kúpalisku...
Pôvodne som ju balil pre môjho kamaráta, ktorý žije v Austrálii a tu bol na dovolenke, no zamiloval som sa do nej ja. Som šťastný, lebo mi je v živote veľkou oporou a máme aj veľa spoločného. Sme spolu už 23 rokov.
Na čom aktuálne pracujete v televízii?
S Braňom Mišíkom sme dotočili krimiseriál Vraždy v dolinách, kde hrám veľmi náročnú úlohu patológa, ktorý chodí do terénu ku každej vražde. Musel som sa presvedčivo tváriť, že tomu rozumiem... (smiech) Nakrúcali sme aj za dažďa, zimy, na nekomfortných miestach, a boli to pre mňa veľmi náročné texty. Braňo mi našťastie veľmi pomohol a dúfam, že som to zvládol. Môj strýko, uznávaný chirurg Johny Černý, ma presviedčal, aby som išiel študovať medicínu. No ja keď som videl ihly alebo krv, odpadával som. Aj dnes, keď mi berú krv, mám s tým problém.
V júni oslávite 75-ťku. Ako sa vidíte o desať rokov neskôr?
Práca ma stále baví a napĺňa. Ak by som sa však v 85 -ťke nevedel o seba postarať, prijal by som opateru v nejakom dome seniorov. Samozrejme, že mi doma oponujú, ale ktovie, čo bude zajtra?
