Takže niekedy pretrhnutie pút veci a vzťahy vylepší?
Áno, a človek si váži sám seba. Keď niečo dokáže sám, má to úplne inú hodnotu, ako keď to zaňho urobí mama alebo otec.
Mám tu otázky o manželstve a láske a to preto, lebo som na vašom instagramovom účte našla, že citujete Bibliu, konkrétne Korinťanov. To je ten krásny verš o tom, že láska je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí a tak ďalej. Ste vydatá 34 rokov. V akých chvíľach vám napadne „dobre som si vtedy vybrala“?
Toto sa ma pýta veľa ľudí, ale ja fakt neviem. Keď má človek dvadsaťdva, ako som mala vtedy ja, nemáte to premyslené, neriešite, či to bude fungovať ďalších 40 rokov. Bola to náhoda. A vzťah sa vyvíja a mení. Myslím si, že dôležité je komunikovať, povedať všetko, čo vás trápi, nezahladzovať problémy a definovať, čo potrebujeme. Počúvať, čo potrebuje ten druhý. Ivan je veľmi rozumný a rodinne založený. Stabilný. To veľmi oceňujem – aj vzhľadom na moje povolanie. Je fajn mať po boku človeka, na ktorého sa môžete spoľahnúť, ktorý vás pochopí a podrží v dobrom aj v zlom. A ešte sa spolu veľmi nasmejeme. Mala som jednoznačne šťastie. A možno to tak dobre vyšlo aj preto, že život príliš neanalyzujem, nepremýšľam nad ním a beriem ho tak, ako prichádza. Prišlo – a je to tu. Zobrali sme sa – a žijeme. A čo život prinesie, s tým sa popasujeme.
Sama o sebe hovoríte, že ste občas argumentačne nabudená až hádavá. Ale hádať sa dá len s tým, kto sa chytá. Keď druhý povie „dobre, ako myslíš“, tak je dohádané. Máte sa doma s kým vadiť?
To je pravda, ja som strašne hádavá. Takže sa hádame. Podľa mňa sa všetci hádajú – niektorí potichu, tým že sa nerozprávajú. Ale to nie je náš prípad, my si povieme, čo máme na srdci. Už sa však krotím. Keď som bola mladšia, bola som výbušnejšia. Musíme sa dohodnúť. Tak ako by sa mala čo najskôr dohodnúť naša politická opozícia, aj my sa musíme v domácnosti dohodnúť, aby to fungovalo. Nemôžeme si každý presadzovať len to svoje, to sa nedá udržať.
Viem, že Tatry sú váš druhý domov. Máte aj tretí?
Možno Chorvátsko, Hvar. Už sme boli kade-tade, ale tam je to asi najkrajšie.
Potom už určite máte svoje obľúbené chorvátske slovo…
Som taká „blbá“, že za 30 rokov som sa nič po chorvátsky nenaučila. Rozumiem, keď niekto hovorí zrozumiteľne, ale povedať neviem nič. Keď v krížovke vidím „ostrov po chorvátsky“, rozmýšľam pol hodiny. Chodím na Otok Hvar každý rok, ale nenapadne mi to.
Vraj na svete sú dva druhy ľudí: tí, ktorí obdivujú objaviteľov, a tí, ktorí sami objavujú. Zaznelo to vo filme Smolu nosíš ty, láska, v ktorom ste hrali a aj ste ho produkovali. Ktorý typ ste vy?
Ja som objaviteľ. Mám rada život vo vlastných rukách a nenechávam sa ovplyvniť. Nevadí, ak sa pomýlim. Mám rada, keď sú chyby moje a nikoho iného.
Na čom teraz pracujete? Na čo sa pracovne aj osobne tešíte?
Mám dosť roboty so Sľubom – veľa natáčacích dní. Poctivo sa na to pripravujem, lebo to nie je ľahká postava. K tomu stále učím. V škole máme v júni premiéru jednej autorskej hry a inej klasickej, dva ročníky spolu. Včera sme mali Hviezdoslavov Kubín, ktorý sme u nás v ZUŠ-ke organizovali… Je toho veľa. Okrem toho som celkom rada aj doma, ja úplne nepotrebujem ešte ďalších tridsať predstavení. Hrám len v La Komike.
Stíhate si odbehnúť svoje denné kilometre?
Áno, na to si musím nájsť čas, je to pre mňa relax.
