Už osemnásť rokov patrí k neodmysliteľným pilierom spravodajstva JOJ. Vídame ho v dokonalom padnúcom obleku za MODERÁTORSKÝM pultom, no jeho srdce bije pre techniku, veterány a život na vidieku. Vyznávač harmónie o svojich krásnych kolegyniach hovorí: „Keď chcem, aby bol pokoj, musím sa prispôsobiť, čo iné mi ostáva?"
Keď som vám volala, zdvihla to vaša manželka, k telefónu vás privolala zo záhrady. Už vás zlákali jarné práce?
Záhrada ešte chvíľku počká. Zatiaľ pracujem na našej zastrešenej terase, mám tam pár restov, ktoré treba dokončiť.
Ste ten typ, u ktorého prvé slnečné lúče prebúdzajú aktivitu, alebo sa do manuálnych prác okolo domu musíte nútiť?
Som skôr ten typ, ktorý to robí dobrovoľne a rád, hoci občas sa k tomu treba „dokopať“. Ale pokiaľ bývate v rodinnom dome, inak to nejde – musíte.
Využili ste niekedy pomoc odborníkov z vašej jojkárskej relácie Nová záhrada? Aspoň v rámci rady alebo priamo pri revitalizácii okolia?
Raz u nás boli, prestrihali nám kríky, upravili zeleň a bol to pomerne výrazný zásah. A zakaždým, keď sa stretneme, riešime záhradné témy. Ja sa pýtam, oni radia.
Jar prebúdza aj ďalšiu príbuznú vášeň – grilovanie. Podliehate jej?
V záhrade síce máme postavený krb, ale ku grilu sa akosi nemá kto postaviť. V tomto smere sa skôr spoliehame na pozvania od susedov.
Znamená to, že máte dobré susedské vzťahy?
Veľmi dobré. V Studenom bývam už osemnásť rokov, som priam starousadlík maximálne spokojný s tým, že bývame práve tu, na tomto mieste a v rodinnom dome. Absolútne mi to vyhovuje. Neviem si predstaviť, že by som sa mal vrátiť do mesta a nasťahovať sa do nejakej bytovky.
Hoci do práce musíte z vidieka dochádzať a vracať sa večer po správach?
Večer som doma za dvadsať minút, a to je tiež dôvod, prečo mi bývanie v Studenom vyhovuje.
Možno vám to vyhovuje aj kvôli vašej veľkej záľube, ktorou sú veterány. Koľko ich stojí vo vašej garáži?
Doma mám len jedno auto, to najmenšie. Zvyšné dve sú zaparkované vo vedľajšej dedine.
Prečo máte doma práve toho najmenšieho veterána? Je to váš miláčik, na ktorého sa chodíte pozerať?
Ako jediné sa mi do garáže zmestí. (Smiech)
Viete si tieto automobilové rarity aj opraviť? Napokon, pred vysokou školou ste skončili strojársku priemyslovku.
Drobné opravy zvládnem, tie väčšie zverujem do rúk mechanika.
Ako často sa na svojich skvostoch idete previezť?
V tejto sezóne nás čaká česko-poľsko-slovenská akcia. Začína v Olomouci, cez Oravu povedie do Poľska a trvá skoro celý týždeň. No a potom východ – Michalovce, Košice – to sú už tradičné súčasti nášho veteránskeho kalendára. Naše autíčka, pokiaľ sú udržiavané a v dobrom technickom stave, zvládnu denne prejsť aj 500 kilometrov. Ale samozrejme, aj mimo týchto akcií sa na nich preveziem, lebo nie je dobré, ak príliš dlho stoja.
Myslíte si, že k tejto záľube prispela aj stredná škola, ktorá vo vás podporila vzťah ku strojom?
Zohrala kľúčovú úlohu, na priemyslovke som sa toho naučil najviac. Ale k autám som mal blízko už od detstva a dodnes sa to so mnou ťahá.
Šetríte si na štvrtého veterána?
Nie, nie. (Smiech) To už by človek potreboval halu, aby si mohol dovoliť takto kupovať autá.
Po priemyslovke ste zamierili do Žiliny na Vysokú školu dopravnú, k nej ste pridali štúdium elektrotechniky v Bratislave, hoci len na jeden rok. Samé náročné technické smery. Nebanujete, že nadobudnuté vedomosti nevyužívate?
Nie je mi to ľúto, pretože štúdium mi dalo veľa. Považujem sa za technicky celkom zdatného práve vďaka školám, ktoré som absolvoval. Aj vďaka tomu môžem s radosťou a istotou moderovať populárno-náučnú reláciu Spektrum a Spektrum 24, ktorá sa venuje vede, technike, novým objavom a zaujímavostiam. To, že som sa od vyštudovaného odboru odklonil, pripisujem prelomovému obdobiu, keď som končil školu. V roku 1992 vládol v spoločnosti zmätok, všetko sa rúcalo, nové ešte nevzniklo... Nevedel som presne, kam mám ísť a čo vlastne robiť.
To, že vás cesta cez hudbu posunula k moderovaniu, nazývate dnes šťastnou náhodou?
Určite áno. Vtedy by mi ani nenapadlo, že si raz sadnem za mikrofón v rádiu v Komárne. Nazval by som to šťastnou zhodou okolností. Kým som sa však dostal do JOJky, istý čas to trvalo. Z Komárna som išiel do Banskej Bystrice, pár mesiacov som robil na recepcii v hoteli, odkiaľ som sa presunul do rádia v Trenčíne a do ďalšieho v Trnave, potom do Rádia Twist v Bratislave, do Rock FM Rádia, Rádia Viva a až potom do JOJky.