Pri hudobných projektoch si skôr súčasťou rodinného biznisu. Každoročne pred Vianocami koncertuješ so sestrou, okrem toho spolupracuješ aj s manželom, ktorý je známy predovšetkým z kapely Komajota, no skladá i pre iných. Vyhovuje ti to?
Je super, že sa vieme na seba spoľahnúť. Nevýhodou môže byť, že nahrávacie štúdio máme doma, preto sme často v práci aj po večeroch.
Deti zájdu do štúdia tiež?
Iba keď im zaplatíme (smiech). Keď sme so sestrou robili pred časom spoluprácu s knižným vydaním našich Uspávaniek s hovoriacim perom, chceli sme, aby nám jej i moje deti načítali aspoň po jednej vete. Okrem Katinej Aničky sme chlapcov museli poriadne prehovárať. Obidvaja moji synovia sú pritom šikovní, majú dobrý sluch, vedia spievať, ale nechce sa im do toho.
Na koncerty chodia?
Nie. Z princípu. Už ich ani nepresviedčam. Minulý rok som prehovorila staršieho syna, ale už mu to nespravím. Nakoniec prečo by mal byť na koncerte niekto z donútenia? Možno voči tejto umeleckej práci majú tak trošku averziu, lebo vidia, že obidvaja s mužom pracujeme aj doma.
Vnímaš, že ľudia ťa už neberú len ako sestru Katky Koščovej alebo ako manželku Martina Husovského?
Závisí od projektu, ale aj keby to tak bolo, mne to neprekáža. Ja totiž nie som v prvom rade speváčka ako oni.
Vidíš vo svojich chlapcoch paralelu teba s Katkou?
Tiež sú obidvaja také odlišné povahy ako my dve. Spoločné máme to, že sme obidve výbušné. No ona viac (smiech). Môj starší Matej je pokojný, uzavretý a tichý skôr po manželovi. Mladší Kryštof je celá ja – veselý, no tvrdohlavý človek a „drama queen“.
Keď sa niečo v tvojom živote deje, Katka je medzi prvými, ktorú informuješ?
Ako kedy, ale sme v intenzívnom kontakte. Ak zdvihne telefón. Ona má totiž vždy vypnuté zvonenie, lebo neznáša zvonenie mobilu. Takže niekedy ma vytáča telefonovať jej. Viem však, že keď ju nezastihnem, zavolám jej mužovi. Obyčajne sú spolu.
S rodinou bývaš vo viacgeneračnom dome so svokrovcami. Dnes už to nie je veľmi obvyklé. Aké to je?
Keď sme sa sťahovali do rodného domu môjmu muža, myslela som si, že to bude na chvíľu. Prešlo niekoľko rokov a už sa asi nebudeme sťahovať. Každý máme svoje poschodie, ktoré obývame. Mám veľmi zlatých a tolerantných svokrovcov. Deti majú s nimi tiež nádherný vzťah a na detstvo budú určite pekne spomínať, majú perfektné spoločné zážitky. Babka fantasticky pečie, varí. Jasné, sú drobnosti, ktoré by ma mohli vytáčať, ale beriem to tak, že ani ja nie som ideálna nevesta. Nechodím sadiť mrkvu, neokopávam v záhrade. Je to tiež dom, do ktorého sa vracajú mužovi súrodenci so svojimi rodinami. Veľakrát je tam veľmi živo. Nie vždy mi to musí vyhovovať, ale teším sa z toho, že máme pekné rodinné vzťahy. Nie je to samozrejmé.
Máš konkrétne očakávania, čo by ti rok 2026 mohol priniesť?
Nemám žiadnu túžbu. Chcem len, aby sme mali radosť z práce, aby sme sa ako rodina mali dobre, aby z našich detí rástli slušní ľudia a mali sme pekný vzťah s manželom. Kedysi som skôr mala z nových vecí strach, bála som sa, z čoho budem žiť, ak sa niečo nepodarí a nebudem mať dosť pracovných príležitostí. Dnes to beriem tak, že keď sa bude menej dariť mne, budem sa viac podieľať na manželových projektoch a spolu to zvládneme.
Aj by si sa chcela v niečom zlepšiť? Dala si si nejakú výzvu?
Chcem si zlepšiť konverzačnú angličtinu. Študovala som síce na bilingválnom gymnáziu, ale odjakživa som mala problém plynulo hovoriť, keď som vedela, že to nebude gramaticky správne. Stiahla som si teda aplikáciu, ktorá mi hádam pomôže.
