Ako ste sa dali opäť dokopy?
Napísal som jej. Bez nejakého hlbšieho dôvodu a začala sa komunikácia. Ako keby sme pokračovali v rozhovore, ktorý bol pred 23 rokmi prerušený.
Znamená to, že si ju niekde v podvedomí stále vnímal a že ako prvá láska bola pre teba výnimočná?
Presne tak. Túto myšlienku som však vedome nevyťahoval, nemyslel som na to, ale keď to vyšlo na povrch, pochopil som, že ona je moja spriaznená duša, s ktorou chcem byť. Viem, že keby sa niečo medzi nami stalo a neboli by sme spolu, už by som ostal sám. Nehľadal by som nikoho iného.
Pravú lásku práve žijem. Obidvaja máme motýle v bruchu, stále sa na seba tešíme, nonstop sa spolu smejeme. Keď sa pohádame, aj to stojí za to, lebo je aspoň čo naprávať. Najhoršie bolo obdobie covidu, keď sme sa nevideli sedem mesiacov. Napriek tomu sme spolu každý týždeň randili na diaľku. Dal som si oblek, ona sa nádherne nahodila do gala, navarili sme si večeru a mali sme online rande. Dodnes si píšeme básničky, posielame odkazy. Prednedávnom boli na Slovensku jej tri skvelé dcéry, všetci sme išli spoločne na večeru, bol tam aj môj synátor a bolo to nádherné.
Už si povedal, že čas by si nechcel vrátiť. Ale ľutuješ niečo, čo si nestihol z rôznych dôvodov?
Nezvyknem robiť veci tak, aby som si následne vyčítal, že som o niečo prišiel. Nikdy som od života veľa neočakával, nie som ani materiálne založený človek. Keby mi zhorel dom, povedal by som: „Nevadí.“ V tomto som naozaj zvláštny. Zbieram skôr zážitky, lebo tie mi nikto nevezme. Som spokojný s tým, čo sa mi v živote podarilo. Splnilo sa mi veľa snov, je mi fajn.
Hovoríš to už tak akosi odovzdane.