Kedy ste boli naposledy v opere?
Peťo Kellner, slovenský mimoriadne šikovný barytonista spievajúci vo Viedenskej štátnej opere, nás pozval na predstavenie Don Giovanni. Bol to pre nás neuveriteľný zážitok.
Po kom je Teo taký ambiciózny?
Ja som sa nikdy nejako zvlášť nesnažil. Keby to bolo inak, možno by som dosiahol viac. Mňa to vždy na javisku v opere bavilo, ale to, čo sa dialo v zákulisí, už nebolo pre mňa. Po každom predstavení alebo skúške som sa zbalil a odišiel. V opere som bol šťastný, no s mojím nadriadeným som sa v istom momente dostal do ľudského stretu, a tak som po trinástich rokoch odišiel. Zo dňa na deň som ostal nezamestnaný. Už počas môjho operného účinkovania sme však s Reném Štúrom rozmýšľali, že by sme naše domáce humorné vymýšľanie a tvorenie povýšili na profesionálnu úroveň. Trvalo nám dva roky, kým sa to rozhýbalo a začalo sa nám ako-tak dariť.
V súvislosti s tebou sa v médiách spomínala aj pľúcna fibróza. Neobmedzuje ťa to v speve?
Môj ošetrujúci lekár mi odporučil, aby som svoje pľúca trénoval, a spev je na to ideálny. Inak to naozaj nie je nič, čo by ma obmedzovalo v bežnom fungovaní. Našťastie, okrem vysokého tlaku nemám žiadne problémy, nič ma nebolí, nikdy som nebol operovaný.
Čo by si ešte chcel, veď si stále pomerne mladý človek?
(smiech) Povedala si to päťdesiattriročnému. Šír to, prosím, ďalej. Som skôr v zrelom veku a je to v poriadku, vyhovuje mi to. Keď sa ma niekto opýta, či by som sa chcel vrátiť do nejakého predošlého veku, vždy poviem, že určite nie. Som spokojný tam, kde som. Život mi síce namiešal karty zaujímavým spôsobom, ale som s ním spokojný. Hovorím, že čo ťa nezabije, to ťa zmrzačí, ale stále si nažive (smiech).
Si zmrzačený?
Pár jaziev, ale nič, s čím by sa nedalo fungovať. Vo všetkom zlom hľadám pozitívum. Nebyť všetkého, čo sa mi v živote stalo, nestretol by som znova svoju polovičku, s ktorou som nesmierne šťastný.
Vaša love story so Scarlett je ako z filmu. Ako to celé bolo?
My sme láska z konzervatória, a to od našich pätnástich rokov. Chodili sme spolu deväť rokov, potom sme sa rozišli pre nedorozumenie. Nasledujúcich 23 rokov si každý žil po svojom, neboli sme v kontakte, respektíve len minimálnom, až sa to stalo znova.