Tak ako iným radíte, viete vyriešiť aj svoje starosti?
S problémami si viem poradiť. Musela som však silno zapracovať na tom, aby som vedela prijať veci, ktoré ma bolia, no neviem s nimi nič spraviť. Napríklad keď človek niekoho stratí, blízky ťažko ochorie. Ale aj z iného súdka – covid mi zničil firmu, ktorú som budovala 12 rokov. Aj vtedy som bola bezmocná a to ma posúvalo do zúfalstva.
Váš temperament je v mediátorstve výhoda alebo skôr na príťaž?
Dokážem byť nestranná, prácu si robím dobre a objektívne. Ale keď cítim, že by som mala klientom dohovoriť, urobím to. Neraz aj natvrdo. Hlavne keď obeťou ich hlúposti, zadubenosti či pomstychtivosti sú deti.
V septembri ste oženili syna. Ako mama ste spokojnejšia, že je už takpovediac na poriadku?
Je veľmi príjemné, keď si uvedomím, že už to nie je malý chlapec, ale zodpovedná hlava rodiny a buduje si svoje zázemie. Keď si prednedávnom nevesta na sociálnej sieti zmenila priezvisko na Názler, úplne ma to dojalo. Až mi vyhŕkli slzy. Je krásne, že máme ďalšieho člena rodiny. S manželom sme na syna, a už aj na nevestu hrdí.
Pamätáte si, ako vám mladí oznámili, že sa zasnúbili a bude svadba?
U Maťka nejde o nič nové, lebo on sa zasnuboval už v škôlke, neskôr v prvej triede a tak ďalej (smiech). Tešili sme sa, keď Mišku požiadal o ruku. Ďalšia radosť prišla, keď nám povedali, že sa idú brať. Dnes totiž mladí na svadbu neveria. My sme doma „stará škola“ a myslíme si, že ak to človek myslí úprimne, je na mieste prijať tento právny záväzok. Pre mňa to nie je iba formalita. Ak vo vzťahu nie je žiaden kalkul, nevidím dôvodom na to, aby svadba nebola.
Prečo sa sobášili v USA?
Ich sen bola svadobná cesta v Amerike, a tak si to spojili aj so sobášom. My sme s nimi potom po návrate absolvovali slávnostný rodinný obed, na ktorý prišli oblečení vo svadobnom ako pri obrade.
Nebolo vám ľúto, že ste neboli pri jeho veľkom dni?
Zo začiatku mi to možno bolo ľúto, lebo je to náš jediný syn. No potom som sa na to pozrela čisto pragmaticky. Zorganizovať u nás hoci len malú svadbu nie je lacná záležitosť.
Vraj si mnohí muži hľadajú partnerky, aby sa podobali na ich mamy. Čo máte s nevestou spoločné?
Naša nevesta je silná osobnosť, zároveň je nesmierne ženská a krásna.
V minulosti ste niekde spomenuli, že v detstve vás bavil chlapčenský imidž, vraj vám aj lichotilo, keď si vás pomýlili s chlapcom. Čo chlapčenské vám ostalo dodnes?
Bojovnosť a nebojácnosť. Som veľmi odvážna a hrdá na to, že sa dokážem postaviť nespravodlivosti, autoritám a nemám z toho obavy. V detstve som dlho robila bojové športy, súťažnú streľbu, rada som sa bila. Bola to moja najobľúbenejšia činnosť. Bila som sa v škole i doma s bratrancami.
Za spravodlivosť sa teda dokážete pobiť nielen verbálne, ale i fyzicky?
Ako žena v rokoch sa už kontrolujem, ale pamätám si, že som sa neovládla a dala som jednej panej facku na ulici.
Mala blbé reči?
Poriadne blbé. Zvažovala som, či jej veci vysvetlím, alebo jej rovno jednu vrazím. Zvolila som druhú možnosť.
Časom to ako vnímate?
Hrdá na seba rozhodne nie som, násilie nie je riešenie, nemalo by to tak byť, ale pani si naozaj zaslúžila. Dnes je to pre mňa už len úsmevná príhoda, keď sme niekde s partiou a chceme sa pobaviť. Všetci sme len ľudia. Manžel si tiež určite pamätá na to, ako sme raz išli v aute a ohrozil nás jeden muž, dokonca bol vulgárny. Svoj temperament som neustála, prenasledovala som ho autom do supermarketu, potom som ho naháňala medzi regálmi, aby som mu dala po papuli. Ale znovu zopakujem, toto nepatrí do civilizovanej spoločnosti!
Rozhovor by som rada ukončila tým, že keď som si dala vaše meno do Googlu, najviac článkov sa venovalo vašej váhe a fyzickému vzhľadu. Ako to vnímate, že táto téma zatieňuje všetko ostatné, čomu sa venujete?
Je to smutné, pretože je to povrchné a absurdné. Rovnako ako fakt, že dodnes najsledovanejšie video na mojich sociálnych sieťach s viac ako tromi miliónmi videní je to, kde som v dvojdielnych plavkách. Ale, ak už teda táto téma je, snažím sa hovoriť o sebaláske, sebaprijatí a venovať sa móde pre moletky alebo starostlivosti o zdravie, keď nadváha či obezita dávajú človeku limity. Vyzerá to totiž tak, že sa budem musieť zmieriť s tým, že ešte dlho budú mnohých iritovať ženy ako ja – tučné, a predsa spokojné a šťastné.