Sú považované za herecké rodinné striebro – Milka Vášáryová, Kamila Magálová, Zdena Studenková. Ako každému, aj im pribúdajú roky, no stále sú na výslní, obsadzované, obdivované a oceňované, napriek tomu z ich posledných rozhovorov necítiť radosť ani chuť do života. Naopak, rozprávajú o smrti, ktorá šokujúco podľa ich vlastných slov môže prísť aj hneď. „To by bolo to najkrajšie, čo si môžeme predstaviť - nech to skončí rýchlo... a môže aj zajtra,“ prekvapila naposledy najmladšia z nich.
Bilancovala
Keď nedávno Emília Vášáryová prijala pozvanie do Českého rozhlasu, nechali ju zaspomínať si na najkrajšie momenty jej života. Našla ich hneď niekoľko. Napriek tomu rozhovor skončil pri odchode zo života. „Nemala som čo robiť, tak som vylúštila nemeckú krížovku, kde mi vyšlo – vždy musíš veľmi dobre vedieť, kedy máš s čím začať, aj kedy máš s čím skončiť. Je to dobrá rada do života. Tak uvažujem teraz, či o týždeň, či o mesiac, či o pol roka...“ skonštatovala s tým, že je vlastne prekvapená, že tu ešte stále je. Pritom je vo svojej profesii stále žiadaná a chcená, navyše má dosť fyzických aj psychických síl, aby sa jej mohla naplno venovať, čo mnohým kolegom z jej generácie dopriate nebolo. Naopak, mnohí boli nútení milované dosky, ktoré znamenajú svet, opustiť na vrchole síl a dožívali a odchádzali v zabudnutí, často v nedôstojnej finančnej situácii. Ako však Milka vysvetľuje, nejde jej len o ňu.
Pochmúrne myšlienky jej totiž spôsobuje to, čo sa deje okolo. „Nie je veľmi šťastná doba, ktorú žijeme, je to taký zvláštny chaos, ktorý sa ma, samozrejme, dotýka. Povedala by som, že musím premáhať obavy.“ Ako dodala ani nie tak kvôli sebe, ako svojim najbližším: „Napriek tomuto povolaniu mám, vďakabohu, veľkú rodinu, takže musím bojovať s úzkosťami, že čo bude... Nie čo bude so mnou – ja zmiznem a bude dobre, ale čo bude s mojou rodinou?“ pýta sa opäť spomenúc svoj koniec. Podľa psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej to však nie je nič nezvyčajné. „Je to realisticky uvažujúca žena. Vie, že tu nikto nie je navždy,“ vysvetľuje odborníčka s tým, že myšlienky na odchod zo života sa objavujú u každého človeka. „Odlišujeme sa len v intenzite a v ich spracovaní,“ dodala.
Nemám žiadne ambície, ciele, ani sny
Ako prvá dáma slovenského divadla skonštatovala pred tromi rokmi v čase svojho životného jubilea, dolieha na ňu aj to, že novej dobe čelí zo svojej generácie ako jedna z posledných. „Skoro všetci veľkí herci sú preč. To je strašné. Je koniec. Ja už nechcem vidieť ani žiadne fotografie. Koho to už dnes zaujíma? Musím porozmýšľať, ako ich zničím. A viete čo, ja už nemám ani žiadne ambície, žiadne ciele, žiadne priania ani sny. Vlastne som v živote žiadne ani nemala. Je lepšie sa k ničomu neupínať…“ vyjadrila sa vtedy veľmi otvorene s tým, že jej zostalo len jedno. „Veľmi by som chcela, aby sa mi viac snívalo s mojím mužom,“ povedala.
Strata Milana Čorbu († 72), ktorý zomrel pred takmer trinástimi rokmi, akoby herečku dodnes neprebolela. Ako je to možné, v podstate vysvetlil jej prvorodený syn Tomáš (57), podľa ktorého práve on jeho mame urobil život krásnym, šťastným a plnohodnotným. „Od rána do večera, od večera do rána, 365 dní v roku, bez ohľadu na lepšie či horšie fázy života. Milan bol aj pre mňa príkladom výborného chlapa, ktorý vie byť svojej žene pevnou oporou, nech sa deje čokoľvek,“ zdôraznil Emíliin starší syn, ktorého otcom bol herečkin prvý manžel, lekár Ivan Horský. Práve boľavá strata Milku spája s dlhoročnou kolegyňou Kamilou Magálovou, ktorej rana je omnoho čerstvejšia, keďže o syna Martina(† 49), ktorý bol jej celoživotnou oporou, prišla len pred vyše rokom, navyše zúfalo predčasne. Nehovoriac o tom, že to nebol prvý úder osudu, ktorý musela herečka zniesť.
Stalo sa jej takmer všetko zlé, čo sa len mohlo. Ako malé dievčatko v podstate stratila naraz oboch rodičov – otec odišiel za inou a mama to psychicky nezvládla. S jediným bratom – Mariánom Slovákom (77) – ju rozdelili spory a nevera exmanžela po viac ako štyroch desaťročiach spoločného života jej otvorila oči – s kým to vlastne žila… Vtedy sa však ešte odvážne postavila na nohy pripravená nedať sa, ale predvlaňajší tragický odchod syna, ako by jej už dal definitívne K.O...
Radosť zo života už nemám
„Nechcem sa rúhať, ale keby v tomto momente, neviem, Pán Boh alebo kto, povedal, že už nebudeš žiť, tak som pripravená odísť. Stretnúť sa s ním,“ šokovala Kamila v predvianočnom rozhovore s českým moderátorom Honzom Musilom (58) v jeho relácii Popojedem. Úprimne, otvorene a matersky tam priznala, že Martin je pre ňu nenahraditeľný: „Môj život je tým veľmi poznačený. Len prežívam. Radosť zo života už nemám…“ Ranu po strate syna, akého by podľa vlastných slov dopriala každej mame, nedokážu zaceliť ani tí najbližší, ktorí jej zostali. „Mám sedem vnúčat, už sú veľkí. Ale to vám nenahradí toho skvelého syna…“ opísala realitu svojich dni. „Je prirodzené, že bolesť z takejto straty pretrváva,“ vysvetľuje psychologička. Postupom času ju však podľa nej dokáže človek integrovať do svojho prežívania, a tým sa zmierňuje: „Vtedy sa do zmyslu existencie pripoja vzťahy s prítomnými blízkymi a posunieme sa ďalej. Uvedený proces má však individualny priebeh a môže trvať niekoľko rokov.“