Váš moderátorský kolega Milan “Junior” Zimnýkoval o vás povedal, že ste nielen vtipný, ale aj odvážny. Pokiaľ ide o to druhé, myslíte si to o sebe aj vy sám? A ak áno, v akých životných situáciách sa vaša odvaha ukazuje?
Téma odvahy tak trochu pramení z mojej výchovy. Moja mamina ako veľmi mladá prišla o svoju mamičku a aj preto si myslím, že popri tom, ako sa o nás s bratom veľmi dobre starala a dala nám všetko, sa o nás aj veľmi bála. A ono to malo taký efekt, že sme boli takí trošičku opatrnejší. Ani nie bojazliví, ale skôr neistí. Nejdem do vody, radšej sa nešmyknem, nestojí mi to za to…
Kedy sa to zlomilo?
Keď prišla puberta, začal som sa búriť a robiť zjazdovú cyklistiku. To bol moment, keď som prvýkrát začal pracovať so strachom v zmysle, že OK, bojím sa, ale aj tak idem do toho a nejako to zvládnem. A vďaka tomu už lepšie zvládam situácie, v ktorých síce mám strach, ale napriek tomu sa do tej veci pustím a pracujem s obavami. Vlastne sa to deje pri každej moderovačke. Aj tam sa môže všeličo pokaziť.
Raz sa mi na lajfke stalo (lajfka je slangový výraz pre živé vysielanie, pozn. red.), že som na pódium zavolal hosťa, ktorý vôbec nebol prítomný v sále. V scenári sa stala nejaká chyba. Obrátil som to na fór a situáciu sme zvládli. Takže asi som už trochu odvážnejší, ale mali by ste vidieť moju odvahu, keď sa mi na tanieri ocitne osa alebo mám v spálni na stene pavúka (smiech).
V článku sa Ďalej dočítate:
- v čom vidí herec svoje mínusy
- ako sa pripravoval na otcovstvo
- kde sa zoznámil s priateľkou Dominikou
- prečo sa rozhodol opustiť stabilnú prácu a vrhnúť sa na herectvo
- Ktorý projekt jeho okolie najviac odsudzovalo?
To je ale úplne iná situácia, pretože tam presne viete, čo sa môže stať a nie je to vôbec sranda – myslím tú osu… Už ste rodič. Asi najstrašidelnejšie situácie v rodičovskom živote sú tie, keď dieťaťu zaskočí kúsok jablka. Čo tam nejaký bungee jumping…
Toto je úplne iný level strachu. Doteraz som hovoril o svojej vlastnej odvahe a strachu, ale strach o niekoho iného, to je vec, s ktorou sa ešte len učím pracovať. Nedávno sa nám malý nejakým spôsobom pretočil a trošku si udrel hlavičku. A to boli emócie! Beznádej, zlosť na samého seba, všetko možné. Je to úplne nová okolnosť v mojom živote a nový pocit, ktorý už asi budem mať v istej miere do konca života.
Ste občas prekvapený zo seba ako z otca, zo svojich reakcií a pocitov?
Je to všetko ešte veľmi čerstvé, ale je to naozaj najkrajšie obdobie v našich životoch a každá jedna sekunda, keď sme v trojici, je pre nás vzácna. Asi by som nikdy nepovedal, že to rodičovstvo je také čarovné obdobie. Každý, kto si tým prešiel, asi vie, že je to ako na hojdačke. Jeden deň je to najväčšia láska, malý sa ku mne túli a mojká, a na druhý deň zase plače, lebo ho bolia zúbky. Treba rátať aj s tým, že človek je unavený. Pritom náš malý v noci pomerne dobre spinká a je neskutočne zlatý.
Ale kým on spí, vy ste aj tak hore…
Áno. Odkedy sa narodil, som polohore a Dominika (životnou partnerkou Juraja Baču je herečka a speváčka Dominika Richterová, pozn. red.) v podstate nespí. Jedným očkom už stále vnímame dieťa. Dominika sa oddala celá a ja sa snažím ako viem. Celú svoju kariéru to mám nastavené tak, že si ju manažujem sám a dávam si veľký pozor, aby som s každým komunikoval včas, korektne a myslel na všetko.
Kým kedysi som si na dve hodiny sadol za počítač a pozeral len do mailov, teraz už to tak nie je. Vždy jedným okom sledujem, či je malý ešte stále ticho, či dobre dýcha, nekašle, nemrví sa. Je to úplne iná rovina fungovania. V jednom kuse sa ospravedlňujem kamarátom a kolegom za to svoje prechodné obdobie, keď si ani nepamätám, že som mal niekomu zatelefonovať.
Pri skladaní moderátorských dvojíc bol vraj vždy dôležitý kontrast. Jeden vyšší, druhý nižší, jeden pôsobí bystro a zasvätene, druhý trošičku nemotorne. Je to takto aj pri vás a „Juniorovi“? Ako vlastne pred piatimi rokmi vznikla vaša moderátorská dvojka v šou Pečie celé Slovensko?
Bola to úplná náhoda. Bol som oslovený na moderovanie a produkcia mala vytipované mužsko‑ženské dvojice, ktoré spolu mali fungovať. V deň konkurzov mi zavolali, že niekto neprišiel na kasting a či by som vraj nebol ochotný pribehnúť skôr a byť tým, kto bude moderátorkám nahadzovať texty. Prišiel som, urobili sme niekoľko skúšok, dievčatá odišli a potom sa zjavil Milan. Aj on tam mal byť pôvodne s niekým spárovaný.
Nakoniec nám povedali: „Počúvajte, poďte pred kamery obaja, neriešte texty a len niečo hovorte, potrebujeme si len niečo nastaviť.“ Išli sme do štúdia a mali sme opísať roládu čo najzaujímavejšie. No a potom ju začali všetci hľadať a zistilo sa, že som ju prisadol… Prikázali mi, aby som niečo odvážil. Začal som vážiť cukor, lenže ono to nebola váha, ale indukčná doska. Všetci sa začali smiať a aj my dvaja sme sa zabávali. Keď bol koniec, povedali sme si s Milanom: „Wow, tu sa stalo niečo výnimočné.“