Rozhovor začíname krátko po pol deviatej ráno. Ako obyčajne vyzerajú rána na filmovačke?
Väčšinou začíname naozaj veľmi skoro, keďže chceme stihnúť denné svetlo. Vstávam aj o štvrtej. Vtedy ledva stíham hygienu a ako polo-zombi a polo-mŕtvola sa dovlečiem, kam treba, nalíčia ma, mám pár minút na raňajky, hoci takto skoro je pre mňa utrpenie niečo dať do žalúdka, a ideme točiť.
Takto podobne to bolo aj pri filmovej novinke Dream team, ktorú ste nakrúcali v Turecku a brazílskom Riu de Janeiro?
V Brazílii to bolo trochu iné, navyše sťažené časovým posunom. Asi dva dni nám trvalo, kým sme sa z toho spamätali.
Diváci sú už viac-menej zvyknutí, že vo filmoch nielen hráte, ale ich aj produkujete. Ako ste sa dostali k tejto ponuke?
Keď som pred dvoma rokmi robila film Jedeme na teambuilding, účinkoval v ňom Jakub Prachař, s ktorým sme sa veľmi skamarátili. Mal nápad na film. Inšpiroval sa jedným z najväčších športových škandálov paralympiády v Sydney v roku 2000, keď zdraví basketbalisti predstierali mentálne postihnutie a získali zlatú medailu. Veľmi sa mi to zapáčilo. Povedala som o tom môjmu mužovi, ktorý sa toho okamžite chytil. Petr Kolečko napísal scenár, Jonáš Karásek sa chopil réžie a vznikla česko-slovenská rodinná komédia.
Prečo ste si na nakrúcanie vybrali práve tieto destinácie?
Naša postava ide totiž na paralympiádu do Ria. Vychádzali sme síce zo skutočných udalostí, ale celý príbeh sme si prispôsobili na naše potreby. A v Turecku sme sa ocitli preto, lebo sme tam našli miesto, ktoré veľmi pripomínalo Brazíliu.
Keď vznikal scenár, už ste vedeli, ktorá úloha bude vaša?
Akosi prirodzene ako jediná žena v tomto mužskom zoskupení hrám maminu syna s Downovým syndrómom (Martin Polišenský), ktorý sa veľmi túži zúčastniť na paralympiáde v basketbale. Otec (Martin Hofmann) sa snaží svojmu synovi splniť jeho sen. Je basketbalový tréner, no nevie zohnať dostatočné množstvo mentálne hendikepovaných hráčov a hrozí, že celý plán stroskotá.
A tak ho sused (Jakub Prachař) nahovorí, aby siahol po zdravých hráčoch, ktorí budú predstierať mentálny hendikep. Toto rozhodnutie prináša množstvo komiky a komplikácií, ale ústrednou témou je morálna dilema, či je čestné podvádzať, ak na to máte dobrý dôvod.
S Martinom Hofmannom ste už raz filmoví manželia boli. Ako k vám zapadol „pracovný syn“, herec s Downovým syndrómom Martin Polišenský?
S Martinom sme boli manželmi vo filme Známi neznámi. On je vynikajúci herec, má v sebe vážnosť popretkávanú humorom. Verím, že ženské publikum sa doňho buchne. Pokiaľ ide o ďalšieho Martina, bol mega profesionálny a zábavný. Totálne mi prirástol k srdcu.
