Aké sú najčastejšie mýty, ktoré s patchworkovými rodinami súvisia?
Od ženy sa automaticky čaká, že má okamžite rada všetky deti. Každý vzťah však treba budovať a to si žiada čas. I s biologickým dieťaťom si ho tvoríme ešte počas tehotenstva. Rozprávame sa s ním, hladkáme bruško. Rovnaké je to tiež s nevlastnými deťmi. Potrebujeme sa s nimi rozprávať, mať spoločné zážitky, ale dôležité je prekonať tiež náročné situácie. Takmer všetky nevlastné mamy sa úprimne snažia o dobrý vzťah s deťmi. A takéto mýty v nich vyvolávajú pocity viny a zlyhania. Ďalšou nepravdou je, že deti si automaticky rýchlo zvyknú. Vždy to závisí od veku dieťaťa, vzťahu jeho biologických rodičov a od toho, čo si nesie v pomyselnom batôžku z minulosti.
„Nemám ťa rád, choď preč.“ Aj toto môžu deti nevlastnému rodičovi povedať. Ako reagovať?
Nepanikáriť a zistiť, čo je dôvodom odmietania. Mnohokrát to nie je o konkrétnej osobe, ale skôr o „funkcii“, ktorú zastáva. Napríklad má pocit, že ho nevlastný rodič oberá o pozornosť jeho ocka alebo mamy. Prípadne ešte stále dúfa, že sa jeho rodičia dajú dohromady, a nový partner mu túto predstavu kazí. Niekedy dieťa proste nemá rado nové pravidlá, ktoré nastali v domácnosti, a dáva to za vinu nevlastnému rodičovi. Niekedy ešte proste nie je pripravené na ďalšiu zmenu a potrebuje viac času.
Kedy je vhodné na upokojenie nepriaznivej situácie doma vyhľadať odbornú pomoc?
Kouč, mediátor alebo psychológ nám môže pomôcť získať nadhľad a pochopiť, čo sa deje a ako z toho von. Hlavne, ak sme už takí zamotaní, že nevidíme žiadne riešenie, či už ako pár, alebo aj jeden z dvojice. „Zošitie“ dvoch rodín môže byť veľmi náročné a dynamika je odlišná od tých, kde obaja partneri sú zároveň biologickí rodičia. Niekedy je pre nevlastného rodiča ťažké nájsť si vzťah k deťom. Má pocity viny a zlyhania. Už len možnosť porozprávať sa o svojich pocitoch s niekým nestranným bez strachu z odsúdenia je veľká pomoc.
