Aj ti za tie roky prebehla hlavou myšlienka, ako by sa asi tvoj život uberal, keby si vtedy využila možnosti, ktoré sa ti ponúkali?
Prebehla, veď ponuky som mala rôzne, ale je zbytočné sa tým už zaoberať. Na Slovensku som sa mohla trebárs etablovať tiež v rádiu, čo som odmietla. Nahrala som dve pesničky s Jankom Lehotským a mala som otvorené dvere aj v tejto oblasti, no nevenovala som tomu pozornosť. Nešla som si cielene za vecami, čo je dnes možno škoda. Lenže všetko som robila s najlepším úmyslom, teraz to nebudem ľutovať. Každé obdobie má niečo do seba.
Keď raz budeš spomínať na svojich aktuálnych 54 rokov, čo ti podľa teba ako prvé napadne?
Aktuálne som vo fáze, že chcem svoj umelecký rozmer rozšíriť, a to o tvorbu šperkov, a zároveň sa realizovať v oblasti zdravia, krásy a vitality. Verím, že raz budem hovoriť, ako sa mi to podarilo naplniť.
Povieš viac?
Budujem svoj brand. Spolupracujem s talianskou dizajnérkou, s ktorou spoločne tvoríme šperky. Pokiaľ ide o druhú sféru, chcem sa angažovať vo veciach, ktoré mám na vlastnej koži vyskúšané, pomohli mi zo zdravotnej stránky, keď som na tom bola najhoršie, a vďaka ktorým som sa vyhla operácii. Ide o prelomovú revolučnú technológiu, ktorá rieši problémy na bunkovej úrovni.
Berieš to ako takzvané zadné dvierka, aby si viac nebola závislá iba od práce, ktorú ti ponúknu druhí?
Presne tak. V tejto umeleckej brandži je to často o tom, či si na mňa niekto spomenie a dá mi rolu alebo nie. Hereckých príležitostí už nie je toľko ako kedysi, keď som ich odmietala, lebo som nestíhala. Doba praje mladým umelcom, čo je prirodzené. Chcela by som ešte vo svojom živote niečo dosiahnuť. Okrem toho som matka samoživiteľka. Mám dvoch synov: 20-ročného Filipa, ktorý sa venuje kulturistike a študuje na vysokej škole, a 13-ročného Marcuska. Všetko niečo stojí. Navyše minulé leto sa stala v našej rodine tragédia, ktorá tiež prispela k tomu, aby som sa uberala viacerými smermi. Zomrel otec mojich detí.
V minulosti sa na verejnosť dostali informácie o vašom komplikovanom rozvode a náročnej situácii, pokiaľ ide o deti. Ako sa na to pozeráš s odstupom času?
Bolo to veľmi komplikované obdobie, ktoré neprajem zažiť nikomu. Nie je nič horšie, ako keď mamu odmieta vlastné dieťa. Myslela som, že umriem od žiaľu. Rozvod trval sedem rokov, padali trestné oznámenia, vyhrážky, riešila to sociálka a podobne. Dlhodobé stresy a vnútorné napätie sa následne odrazili na mojom zdraví.
Marcus vyrastal s tebou, Filip bol pri otcovi. Ako sa celá situácia podpísala na výchove mladšieho syna? Si možno viac úzkostlivá, naviazaná naňho?
Mám strachy, ktoré sa snažím nedávať najavo. Vedome na tom pracujem. Nechcem, aby ho to zväzovalo. Máme veľmi pekný a otvorený vzťah. Snažila som sa z neho vychovať džentlmena. Už dnes vidím, že sa vie pekne správať nielen ku mne, ale i k dievčatám.
Aký máš vzťah so starším synom?
Dlhé roky sa náš vzťah nenapĺňal, preto všetko chce svoj čas. Vždy som ho ľúbila, nech sa dialo čokoľvek. Na tom sa nič nezmenilo. Viem, že aj on si prechádzal ťažkým obdobím, nemal to ľahké. Som tu preňho.
Veríš, že raz si spolu sadnete a vyrozprávate si to?
Verím, že raz k tomu dospejeme. Je to moje najväčšie prianie.
Kto ťa držal, keď bolo najhoršie?
Marcusko a moja rodina. Mám pekný vzťah s rodičmi i so sestrou. Je len o 18 mesiacov staršia odo mňa a smejem sa, že som sa ponáhľala za ňou na tento svet, aby sme boli čo najskôr spolu (smiech). Pomáhala mi psychicky a strážila malého, keď som mala prácu. Sestra našu rodinu vždy stmeľuje. Bez tohto zázemia by som to len ťažko zvládla. Som šťastná, že ich mám.
Ako si si to náročné obdobie vysvetlila, čo ti malo priniesť, čomu ťa malo naučiť?
Myslím, že väčšej sebahodnote a sebaláske.