Vaši chlapci sú otvorení debate na chúlostivé témy? Bavíte sa s nimi otvorene?
Niekedy sa bránia, ale my s manželom sa rozprávame o tom, ako ich vystríhať, čo im povieme. A keď cítim, že je vhodná konštelácia na rozhovor aj so synmi, som k nim otvorená. Sú už vo veku, že musia vnímať intímne, zdravotné aj spoločenské témy.
Vaše slovenské korene cítiť vo výchove tiež?
Môj otec bol maďarský Slovák z Čoltova pri Rožňave. Maminka je potomok rumunských Slovákov, ktorí prišli po vojne, aby osídlili Sudety. Temperament zvlášť po otcovi sa vo mne snúbi. Takže niektoré moje výchovné praktiky sú hlasnejšie a razantnejšie. Vtedy si hovorím: „Chvalabohu, že som speváčka, viem, aký je môj hlasový rozsah a čo si môžem dovoliť.“
Manžel Radek je zas zároveň vaším manažérom. Kto je však manažérom doma?
Máme to spravodlivo podelené. Ja sa starám o interiér domu, Radek o exteriér. Aj chlapci prispejú, keď treba pomôcť s nejakými manuálnymi, hoci ťažšími prácami. Musia sa naučiť, že raz to budú obhospodarovať sami bez našej pomoci, a skutočný život nie je len škola, krúžky. Skleník a záhradka sú zas moja doména. Vždy som túžila po tom, ako si budem pestovať zeleninu, ovocie a bylinky.
Okrem psíka sa staráte aj o iné zvieratá?
Ešte vlani sme mali sliepky. Postupne nám ich všetky z dvora odniesla líška. Rovnako tak i kohúta, ktorého sme volali Pavarotti. Škoda, mali sme výborné domáce vajíčka. Aj o sliepky na výkrm sme prišli. Roztrhali ich diviaky. Ostali nám už len dve kamerunské ovce. Sú to naše živé kosačky.