Bojíte sa lietania?
Odjakživa som nerada cestovala lietadlom, hoci som sa nalietala dosť. Zvlášť, keď som bola ešte slobodná a bezdetná. Dokonca som mala spoluprácu s jednou cestovnou kanceláriou. Vtedy to bolo skutočne náročné, ale lety som zvládla. Ostatné roky už nelietam. Moja fóbia, strach alebo akokoľvek to nazvem sa tak umocnili, že pred rokmi som dokonca absolvovala hypnotické sedenia, aby som sa toho zbavila. Nepomohlo.
Znamená to, že keby prišla zaujímavá ponuka vystupovať pre Čechov žijúcich trebárs v Austrálii či USA, povedali by ste nie?
Podobné ponuky dostávam stále. Prednedávnom mi volal Karel Šůcha, zakladateľ kapely Laura a její tygři, s ponukou na koncerty v Ekvádore. Poďakovala som mu s tým, že to rozhodne odmietam.
V Ekvádore na pódiu vás síce neuvidia, ale v pražskej Lucerne áno. Začiatkom októbra budete mať dvojitú oslavu – 40 rokov na scéne a 55. narodeniny. Bude to veľký žúr?
Verím, že to bude hlavne príjemná oslava s mojimi kolegami, s ktorými sme zároveň kamaráti. Pozvala som si viacerých hostí, s ktorými si spoločne zaspievame. Spomeniem napríklad Moniku Absolonovú, Báru Basikovú, Helenu Vondráčkovú a ďalších. Okrem toho odprezentujem svoje nové CD Děkuji Ilona Csáková, to nejlepší. Sú tam najväčšie hity, ale i nové pesničky. Trebárs Afrodiziaka a Touha, ktoré zložil Zoli Sallai a otextoval Roman Timko z No Name. Na koncerte ma bude sprevádzať Tornero band, ktorú som dala vlani dokopy po 25 rokoch.
Ste „párty girl“?
Už ani nie. Čím človek zreje, nechcem povedať, že starne, viac vyhodnocuje, kde míňa svoju energiu. Aspoň ja to tak mám.
Štyridsať rokov na scéne je už niečo. Aké ste však mali obdobie v súkromí, keď ste mali zhruba 40 rokov?
Daniela som porodila, keď som mala 39 rokov, takže som bola akurát mamina. Dominik prišiel na svet o tri roky neskôr. Môžem povedať, že to bolo skutočne plodné obdobie (smiech). A to doslova.
Cítite sa doma s troma chlapmi tak trošku v menšine?
Aby som patriarchálnu energiu aspoň trochu dorovnala, mám jorkšírku Julinku. Meno som vybrala podľa toho, že som ho pôvodne plánovala dať dcére. Nevyšlo to, ale šťastná som aj s mojimi chlapcami.
Už sú z nich tínedžeri. Aké témy sú u vás doma na pretrase?
Starší má 16 a mladší 13 rokov. Puberta ide u nás na plné obrátky. Čím viac mám odžité a vidím, kam spoločnosť speje, čo všetko je dnes dostupné a čo hrozí, som viac úzkostlivá. Deti mojej generácie boli vonku od rána do večera, vymýšľali sme si rôzne hry. Pamätám sa, že mňa mama volala domov, až keď bol čas obeda a večere. Teraz internet a sociálne siete ubíjajú detskú kreativitu. Vnímam, že nielen vo svete, ale i v školských osnovách chýba, aby mladých učili o etike, morálke či úcte. Keď telefonujem s kamarátkou, ktorá má tiež doma tínedžera, na záver si povieme: „Musíme to iba prežiť.“ (smiech)