Po rodičoch – herečke Judy Garland († 47) a režisérovi Vincentovi Minnellim († 83), zdedila Liza Minnelli talent, no na úspech to nestačilo. Celý svet čakal, čo predvedie. Mať na pleciach takéto očakávania bolo pre mladé dievča ťažké. Len čo sa objavila na javisku a filmovom plátne, nevyhla sa porovnávaniu s matkou. Milovala ju, ale život s ňou bol komplikovaný – a ešte ťažšie bolo vymaniť sa z jej tieňa.
Šťastné detstvo
„Jednou z najväčších mylných predstáv o mojej mame je, že mi nezabezpečila šťastné detstvo,“ obhajovala Liza matku, ktorá svoj ústup zo slávy zapíjala alkoholom a zajedala drogami. V lepších chvíľach však vedela byť očarujúca a milujúca. „Mojou najobľúbenejšou spomienkou na mamu sú rozhovory, ktoré sme spolu viedli. Boli sme priateľky, dôverovali sme si, zverovali sa jedna druhej a vedeli sme sa celé hodiny smiať.“ Už v štrnástich mesiacoch vzala Judy dcéru po prvý raz na natáčanie a Liza tak vyrastala vo filmovom zákulisí. „Každý, s kým sa moji rodičia stýkali, pracoval vo filme, takmer som nepoznala iných ľudí. Aj to ma nasmerovalo k herectvu,“ vysvetľovala Liza. „Nebolo to však jednoduché, musela som dokázať, že mám talent – nielen všetkým okolo, ale predovšetkým svojej matke.“ Skúškou ohňom sa stalo vystúpenie, kde Liza spievala po boku svojej mamy. „Byť s ňou na javisku bol zvláštny pocit. V jednej chvíli to bola moja mama a v druhej hviezda Judy Garland. Trvalo mi, kým som si na to zvykla. Ale bola som hrdá, že ma vzala na javisko. Bol to dôkaz, že niečo viem, že sa za mňa nehanbí.“ Čoskoro musel celý svet uznať, že Liza nie je protekčným dieťaťom, ale dievčaťom so skutočným talentom. Mala len devätnásť, keď získala prestížnu divadelnú cenu Tony, po ktorej niektorí herci túžia celý život. Tým definitívne vystúpila z matkinho tieňa.
Zrodila sa hviezda
V roku 1969 Judy Garland zomrela vo veku len 47 rokov. Ako príčina smrti bolo uvedené náhodné predávkovanie, ale Liza to videla inak. „Viem, prečo zomrela. Myslím, že bola jednoducho unavená. Žila v neustálom napätí, ktoré sa nedalo vydržať.“ Spomínala, ako všetci okolo plakali, a ju to hnevalo: „Bolo to pokrytecké. Kde všetci boli, keď mama potrebovala podporu?
Tí, čo hovoria o tom, aký mala tragický život, nech si dajú pokoj. Ona vedela žiť, bola zábavná, milujúca. Bola skvelá a nikto nemá právo jej život hodnotiť,“ hnevala sa. Jej matka sa vraj počas života pokúsila o samovraždu viac ako 20krát. Keď Lizu v roku 1972 režisér Bob Fosse obsadil do filmu Kabaret a ona sa prespievala a pretancovala až k Oscarovi za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe, najviac ju mrzelo, že to nemôže vidieť jej matka. „Nemôžem jej zavolať, podeliť sa o svoje zážitky, tak aspoň dvíham hlavu k nebu a hovorím jej to tam niekam do mrakov,“ priznala. Judy by bola na jej kariéru určite hrdá. Liza strávila život medzi divadlom a filmom – a na oboch „scénach“ bola výnimočná.
Manželské pokusy
Zatiaľ čo v herectve sa jej darilo, v láske šťastie nemala. Hneď prvé manželstvo Lizy so spevákom Petrom Allenom nedopadlo dobre. Mala len dvadsať, keď sa zaňho vydala. Obom kariéry stúpali, nemali na seba veľa času – no to nebol hlavný problém. Ten sa ukázal v momente, keď Liza prichytila Petra v kompromitujúcej situácii s mužom. „Vydala som sa za Petra a nevedela som, že je gay. Všetci okolo mňa to vedeli, ale nikto mi nič nepovedal,“ povedala. „Odvtedy už nikdy neprichádzam domov bez ohlásenia. Vždy vopred volám,“ dodala s humorom. Napriek tomu, že manželstvo skončilo neslávne, s Petrom ostali blízkymi priateľmi až do jeho smrti. Druhýkrát sa Liza vydala za producenta Jacka Haleyho, syna herca, ktorý hral po boku Judy Garland vo filme Čarodejník z krajiny Oz. Vzali sa v roku 1974 a prežili spolu päť rokov. Krátko po rozvode sa Liza vrhla do tretieho manželstva – so sochárom Markom Gerom. Ani tentokrát to nevyšlo, hoci spolu prežili dlhých trinásť rokov.
