Bicyklovať vieš?
Naučil som sa, hoci som na ňom sedel len raz. Takže nebicyklujem. Naopak, rád chodím pešo. Kedysi hlavne po horách, lúkach, teraz už len po rovinke.
I napriek svojej skvelej forme si začal cítiť vek, že už nezvládneš toľko ako kedysi?
Po covide sa u mňa prejavili problémy s hornými dýchacími cestami. Keď trebárs počujem svoju nahrávku spred 20 či 30 rokov, viem, že dnes mám podstatne slabší hlas a už nezvládnem všetko zaspievať. Moje telo by muselo byť oveľa mladšie, a to už neviem ovplyvniť.
Keď máš čas, akú hudbu si pustíš, aký žáner preferuješ?
Vždy som počúval veľa muziky, a tak som si vytvoril na hudbu názor, formoval sa môj vkus. Hudbu delím iba na dobrú a zlú. Nerozlišujem ju podľa žánrov. Denne si púšťam džez a blues vo všetkých ich podobách.
Dnes si to už stihol?
Áno. Dostal som ponuky zahraničných umelcov na Bratislavské džezové dni, ktoré, mimochodom, tento rok budú už po 50. raz. Počúval som jedného francúzskeho trombonistu.
V tvojich skladbách sú takmer všadeprítomné ženy. Ide o tvoju najobľúbenejšiu tému?
Ženy sú súčasťou pesničiek odnepamäti, a to na celom svete. Je to určite preto, lebo láska a vzťahy sú všade okolo nás.
Sú podľa teba ženy nezdolné?
Život asi nie je o tom, že by sme sa mali navzájom zdolávať. Keď je žena sama, môže byť silná, no nevidieť to. Jej sila sa prejaví až vo vzťahu s mužom. Navyše on jej na to musí vytvoriť priestor, inak sa zo silnej ženy stane slabá. Chlap ju zmanipuluje. Život ma naučil, že aby vzťah vydržal čo najdlhšie, dôležitá je vysoká miera tolerancie. Ideálne z oboch strán.
V skladbách Rozum, Raz do týždňa, Maturantky, ale i v mnohých iných cítiť až taký erotický podtón. Kým si ich pustil do sveta, zvažoval si, či ich publikum prijme?
Texty si nepíšem, dostávam ich, a ktoré sa mi páčia, následne spievam. Keď som o nich presvedčený, potom sa už nezamýšľam nad tým, aké budú reakcie ľudí. Mnohé tieto texty sú od pána Lasicu. Mal obdobie, že písal hlavne o týchto témach. Bol som unesený, že môžem spievať jeho myšlienky.
Znamená to, že s čímkoľvek by prišiel, zobral by si to len preto, lebo sú od Milana Lasicu?
Áno, poslal mi veľa textov. Cítil som vnútornú povinnosť a vďačnosť zároveň, že ich môžem zhudobniť.
Spájajú sa ti skladby aj s udalosťami, ktoré sa diali v tvojom súkromí, keď si ich tvoril? Pri mnohých z nich si dokážeš spomenúť, aké obdobie si práve prežíval?
Tým, že som prvých 40 rokov spieval po anglicky, odrážalo sa to v mojej interpretácii. Keď mi bolo smutno, cez blues som si takmer vyspieval dušu. Autorské skladby prišli až podstatne neskôr. Samozrejme, život sa neuberá vždy takým smerom, ako si človek predstavuje. Rozchody, stretnutia, sklamania, ale i radosti k nemu jednoducho patria. Zo všetkého som sa poučil a idem ďalej.