Hovoríš o sebe, že si Maďarka žijúca na Slovensku. Rozmýšľaš v maďarčine?
Prvých 18 rokov som vyrastala v maďarskom prostredí. Maďarčina je pre mňa až pudový jazyk. Odkedy však nepôsobím v Budapešti, mieša sa mi slovenský jazyk s maďarským. Občas sa mi ráno stane, že na manžela začnem hovoriť po maďarsky. Zvyčajne v maďarčine počítam. Ale som rada, že obidva jazyky mám stále živé.
Manžel pochádza zo Starej Ľubovne. Už si ho teda čo-to po maďarsky naučila?
Učí sa. V Maďarsku by som ho už nepredala (smiech). Ako prvé sa naučil najdôležitejšie slová: bármikor, čiže kedykoľvek, a szeretlek, čo je ľúbim ťa.
Kedykoľvek je najdôležitejšie slovo?
Určite áno, veď to je dokonalá odpoveď na všetko.
V septembrovom čísle okrem iných rozoberáme aj tému: sila žien. Mnohokrát sme skutočne silnejšie, ako si myslíme. Rada hráš silné charaktery či už na javisku, alebo pred kamerou?
Za takéto postavy som naozaj vďačná. Vybavila sa mi teraz Alžbeta Güntherová-Mayerová z hry Bratislavské srdce. Mala veľmi ťažký osud – vo väzení jej na smrť ubili muža, vzali jej rodinný dom, spolu so synom boli vysťahovaní do Betliara, a tiež ju celý život prenasledovali komunisti pre jej meštiansky pôvod atď.
Napriek všetkému sa dokázala silno ponoriť do práce. Predovšetkým vďaka nej sa zachovali mnohé pamiatky po Andrássyovcoch, keďže po nich pátrala a všetky spisovala. Toto považujem za obrovskú silu. Intenzívne na ňu myslím aj v aktuálnej politickej situácii na Slovensku. Ale taká Helenka zo Sľubu určite nie je silný charakter. V jednej vete si aj trikrát protirečí. Je však veľmi ľudská a vždy robí najlepšie, ako vie. To mi je tiež sympatické.