Keďže robíme rozhovor do magazínu pre ženy, zaujíma ma, či si ešte zvyknete niekedy kúpiť tlač alebo preferujete už iba online verzie?
Pamätám si ešte časy, keď sme každé ráno kupovali noviny. Dnes je iný svet. K časopisom sa väčšinou dostanem v kaderníctve. Keď si nejaké kúpim, sú zväčša o bývaní, prípadne mám rada spoločenské týždenníky a mesačníky z Anglicka. Bulvár určite nie.
Vy ste však boli neraz na titulke bulváru. Sú témy, ktoré vás vyslovene vytočia, keď o vás píšu?
Je mi jedno, čo o mne píšu. Nie je to pre mňa téma, nevytáča ma to, kým to neohrozuje moju rodinu a predovšetkým deti. V tom prípade nemám problém sa súdiť. Veď v podstate aj miera drsnosti bulváru závisí od schopnosti platiť poškodeným odškodné.
Čo vaši priaznivci, kde si o vás nájdu nejaké pikošky?
Rozumiem fanúšikom, že sa chcú niečo dozvedieť. Dnes je všetko na sociálnych sieťach. Aj ja si rada pozriem profily ľudí, ktorých mám rada alebo ich obdivujem. Keď mám príležitosť dostať sa k nim bližšie, žiadam ich o podpis alebo spoločnú fotku.
Aký „úlovok“ svetových celebrít sa vám napríklad podaril?
Nechcem ísť takto bulvárne.
Pochváliť sa tým, koho zo známych ľudí ste stretli, nie je predsa nič bulvárne.
Nemám chuť sa o tom deliť s verejnosťou.
To, že ste sa v máji stretli na filmovom festivale v Cannes s Cate Blanchett, je však známe. Čím to bolo pre vás výnimočné?
Bolo to až povznášajúce stretnutie predovšetkým vďaka nej, lebo mu dala dôstojnosť a noblesu. Zaujímala sa o náš film Karavan, pýtala sa, akú sme mali projekciu, akí boli diváci. Hovorila o dôležitosti žien vo filmovom priemysle. A určite si bola vedomá, čo tých pár minút s ňou pre mňa znamená, lebo som sa takmer rozplakala.
Pamätáte si ešte, keď ste sa stali populárnou a oslovili vás na prvý rozhovor?
Rozhovory a mediálnu časť svojej kariéry som vždy považovala za veľmi vzrušujúce. Tešila som sa a veľmi mi na tom záležalo. Prvý rozhovor som robila pre časopis Kino. Dala som si mimoriadne záležať, lebo som to vnímala tak, že po mne ostane nejaký odkaz. S pribúdajúcimi rozhovormi som si v nich začala trošku vymýšľať, štylizovať sa.
Chceli ste sa viac zapáčiť?
Skôr som chcela, aby to bolo zaujímavejšie. Došlo mi, že je to hra.
Zachovali ste si to až doteraz?
To sa mi veru nepodarilo. Spomínam si však na redaktora, ktorý ma nebavil, mal hlúpe otázky, a tak som odpovedala iba áno, nie a neviem. Keď mi výsledok poslal na autorizáciu, pýtal sa, či to má vyjsť v tejto podobe. A ja že buď takto, alebo vôbec nie.
Ako to dopadlo?
Naozaj to takto zverejnil (smiech). Zdalo sa mi to zábavné. No asi som tiež bola dosť neznesiteľná.
