V čase najväčšej slávy ste boli v obklopení špičkových hviezd. Ako vás ovplyvnil napríklad Karel Gott?
Karel Gott mi veľmi fandil a som vďačný, že mi dal priestor účinkovať na jeho koncertoch. Robil vtedy turné po športových halách a uprostred vystúpenia som mal možnosť zahrať tri pesničky. Tak mi dôveroval, že sa nikdy neopýtal, ktoré to budú. Zakaždým ma pred publikom krásne uviedol, až som si myslel, že pokiaľ nebudem celý zo zlata, tak tam asi ani nepatrím.
Aké rady vám dával napríklad Ladislav Štaidl?
Navrhol mi, že mi kúpi biele krídlo, oblečie ma do bieleho obleku a urobí zo mňa druhého Eltona Johna. Keď som sa začal vykrúcať, vedel, že je zle (smiech). Bol veľmi veľkorysý. Svoje štúdio mi vždy sprístupnil zdarma, kedykoľvek som chcel. Pri skladbe Odpusťte nám mi poradil, aby som ju skrátil.
Chvíľu som s tým bojoval. Dnes si neviem predstaviť, že by pesnička ostala v pôvodnej verzii. Ako producent mal na tieto veci veľký cit. Radil mi, aby som si nešliapal po šťastí. Chcel som byť nezávislý. Bol tiež veľký muzikant. Možno si až toľko neveril, lebo hneď za jeho plotom býval Karel Svoboda (smiech).
Časť svojho života ste prežili po boku Ivety Bartošovej. Bola veľkou inšpiráciou?
Do Ivety som bol veľmi zamilovaný, chceli sme sa brať. Bola jednou z najvýznamnejších žien v mojom živote. Nikdy z neho nezmizla. Bol som však taký žiarlivý, až som bol otravný. Vždy si na ňu spomeniem, keď v obchode zbadám bulvár. Pripomenie mi, ako ju novinári surovo prepierali. Ako krásne spievala, takú krásnu mala aj dušu. Každý chlap túžil po takej žene. Kde sme vystupovali, všade robili zabíjačku. Ľudia ju milovali. Keď prasklo, že sme spolu, Láďa Štaidl jej povedal: „Buď s ním, ale nepočúvaj jeho hudobné rady, lebo Michal je punkáč.“ A dobre urobila, že ma v tomto neposlúchla.