Vladislav Plevčík je známy slovenský herec, ktorého poznáme nielen z divadelného, ale aj z filmového či seriálového prostredia. Dlho sa objavoval po boku Petry Dubayovej, neskôr sa však obaja vydali vlastnou cestou. Dnes tvorí zamilovaný pár s herečkou Annou Gajdzikovou. Okrem profesionálneho sveta sa mu skvele darí aj v tom súkromnom a vyzerá to tak, že je skutočne šťastný.
Vďaka a pokora na prvom mieste
Sympatického umelca s ponukou stvárnenia hlavnej postavy vo filme Duchoň oslovili už dávnejšie. Priznáva, že ide o jeho doposiaľ najväčšiu rolu, ktorá si vyžadovala obrovskú prípravu, odhodlanie a tvrdú prácu.
,,Toto leto ide veľmi rýchlo. Ani neviem aké je počasie, je to pracovné leto. Ale ja som veľmi vďačný, že môžem," povedal úprimne v podcaste Rádia Melody. Dodal s tým, že nerád počuje, že je novodobý Karol Duchoň. Spevák je pre neho legendou, ktorej vzdáva maximálnu úctu.
,,Veľmi rád budem sám sebou."
Som rád za ťažkú rolu
Umelec sa na svet pozerá s nadhľadom a vo všetkom sa snaží nájsť skrytý význam. Jednu symboliku našiel aj v tejto výnimočnej ponuke.
,,Doteraz si pamätám ten pocit, keď som bol oboznámený s touto informáciou. Išiel som sa prejsť a veľa, veľa som kráčal. Uvedomil som si, že to je asi symbolicky to šiel, šiel. Uvedomil som si, že chlapče.. Toto je vážna vec. Buď dáš tomu všetko, alebo to pokazíš. Snažil som sa tomu dať všetko. Som rád, že chcel odo mňa niekto niečo ťažké. Znamená to, že mi dôveruje. Uvedomil si, že čo ma čaká nebude úplne prechádzka," povedal Vladislav s nadšením.
Duchoň bol nezmar
Priznáva, že Karol Duchoň je pre neho legenda, a preto stvárniť ho bolo mimoriadne náročné. Na rozdiel od práce v divadle, táto rola bola absolútne odlišná. Nikdy podobnú skúsenosť nezažil a priznáva, že z nej bude ešte veľmi dlho čerpať. Karol bol ako človek podľa jeho slov veľmi komplikovaný. Niekedy až do takej miery, že mu sám nevedel porozumieť.
,,Bol to nezmar. Bol to človek s veľkou škálou emócií a nálad, pohľadov a myšlienok. Nebolo to jednoduché, stvárniť niekoho na koho majú ľudia spomienku. Sú materiály, kde ho možno vidieť. V divadle tvoríme postavy, ktoré existujú len na papieri, nie často pracujeme na biografii. Často vytvárame role, z ktorých môžeme vychádzať zo seba. Tentokrát som musel vychádzať zo seba a použiť to v koži iného človeka. Musel som porozumieť jeho pohnútkam prostredníctvom seba. Som za to veľmi vďačný," povedal Vladislav.
