Je päť hodín a stretávame sa v Štúdiu L+S, lebo večer máš predstavenie. Ako dlho obyčajne potrebuješ na prípravu?
Do divadla musíme chodiť hodinu pred predstavením. Pamätám si, že keď som ešte začínal, zabudol som, že večer hrám. Vtedy nebol internet ani mobily. Bolo asi päť hodín a my sme v tom čase s budúcou manželkou ležali v posteli, ona čítala noviny a vraví: „Ady, veď tu píšu, že dnes hráš (smiech).“ Vrátim sa k otázke. Závisí to od predstavenia, ktoré večer hrám. V prípade Tuláka v Divadle Astorka sa potrebujem vopred na tému naladiť, takže chodievam skôr. V Prahe teraz hrám s Ivankou Chýlkovou Lež. O pol piatej sa vždy stretneme v divadle a celú hru si spoločne prejdeme. Mám tam 80 strán textu. Potom si dám sprchu a o siedmej začíname. Je to náročná hra, rovnako tak aj Chlast, ktorý nám diváci vypredali na tri mesiace dopredu ešte pred premiérou. Pritom tri hodiny pred ňou sme nevedeli, či to vôbec odohráme.
Čo sa stalo?
Všetci herci sme mali virózy, kýchali sme, kašľali.
Čo nakoniec rozhodlo?
Jeden z našich členov povedal, že musíme. Z Dánska vtedy pricestoval jeden z autorov Claus Flygare, ktorý mal rozhodnúť, či to vôbec môžeme hrať. Ak by sa mu premiéra nepáčila, viac predstavení by nebolo. Našťastie, veril som nášmu tímu, že to nemôže dopadnúť zle.
Alkohol je silná téma. Dovolím si tvrdiť, že sa viac či menej týka každej slovenskej rodiny.
Hra je tragikomická, ale končí sa pozitívne. Keď sme to s Majom Miezgom, Braňom Deákom a Robom Jakabom začali skúšať, každý sme na vlastnej koži pocítili, koľko je pol promile, jedno promile i viac. Zistili sme jednu vec, že opitý triezveho nezahrá (smiech).
Potreboval si niekedy alkohol na to, aby ti dodal odvahu?
Nikdy. Alkohol je u mňa spojený so spoločenskou udalosťou, sedíme s kamarátmi a je nám dobre.
Zamýšľal si sa niekedy nad tým, či piješ veľa?
Áno, riešil som to. Mám však povahu, že keď pracujem, nikdy nepijem. A tým, že pracujem veľa, dám si maximálne dve deci vína po predstavení, keď sa večer vrátim domov. Nikdy to nie je viac, lebo viem, že na druhý deň zas robím. Stane sa, že sa občas pojaším a ide ruka hore, ale už ma to stojí veľa energie a na druhý deň sa musím regenerovať. Ja som inak z vinárskej rodiny, u nás bolo prirodzené piť domáce víno ku každému jedlu. Najlepšie chutí, samozrejme, v pivnici. Moji bratia stále majú v Ladiciach vinohrady a neter sa o ne stará.
Dnes večer hráš Účet, čo je komédia o mužoch, ktorí si myslia, že rozumejú ženám, a nakoniec nerozumejú ani sami sebe. Tak ako to je?
Je to francúzska komédia o mužoch v zrelom veku, ktorí zlyhali vo vzťahoch. Na javisku si uvedomia, ako zle sa k svojim ženám správali. Chodia na to hlavne ženy, lebo doma majú asi tiež takých chlapov (smiech).
To však nie je tvoj prípad, lebo manželku máš viac ako 30 rokov.
Ja taký nie som, len ich hrám.