Mávate niekedy ako producentka strach z toho, že sa takáto veľká akcia nepodarí?
Obavy má človek vždy. Koncerty charitatívneho typu sú vlastne premiéra aj derniéra zároveň. Ale budeme v nich aj tak pokračovať. Vlani som mala najväčší stres z priameho televízneho prenosu. Aby sa všetko odohralo tak, ako sme si to naskúšali. Vždy môže niekto spadnúť, pozabudnúť text, niečo popliesť. Napríklad aj ja... Potom sa môže ľahko stať, že prekročíte dohodnutý čas prenosu.
A čas znamená v televízii veľké peniaze. Zakaždým si hlavne prajem, aby nám vydržalo zdravie a prišli sme na koncert v dobrej nálade. A aby aj diváci, tá vôbec najdôležitejšia súčasť nášho večera, odchádzali domov spokojní. Aby sme z toho všetci, my na javisku a ľudia v hľadisku, mali hrejivý pocit pri srdci, že sme urobili dobrú vec.
O producentoch sa hovorí, že musia byť k hercom tvrdí. Dokážete sa do svojich kolegov viac vcítiť a vychádzať im v ústrety, keď ste sama z brandže?
Ono je to ťažké, pretože herci sú také vrece bĺch. Viem to podľa seba. Keď niekto žiada o termín, niekedy nie som schopná mu ho dať, pretože toho mám veľa. Herci, aby sa uživili, musia veľa pracovať na viacerých miestach. Dať ich teda dohromady na jedno predstavenie býva často nemožné.
Navyše všetko organizujem sama len so svojou asistentkou. Nemám divadlo, kde by sa o organizáciu starali zamestnanci. Ale ja pracujem rada a som aj zodpovedná. Môj otec mi vždy hovorieval, keď som odchádzala do školy: „Buď tam čo najviac platná!“ A tak sa o to snažím.
Aké ďalšie akcie vaša agentúra pripravuje?
Je ich viac. Tá najväčšia je produkcia muzikálu Noc na Karlštejne. Je to opäť vec, ktorá je veľmi náročná na organizáciu. S predstavením cestujeme po krajine a hráme na niekoľkých letných scénach. Ako producentka si ich musím všetky sama zaplatiť a, samozrejme, aj celé postaviť. Divákom sa predstavíme v krásnom a romantickom prostredí na zámkoch Lednice, Jindřichův Hradec, Zbraslav a Mělník.
Vystupujeme s našou pôvodnou hereckou gardou, ktorá si v tomto muzikáli zahrala už pred mnohými rokmi. Do tohto obsadenia patrí Petr Štěpánek, Vašek Vydra, ja... Súčasnú verziu sme obnovili o niekoľko ďalších hercov, po novom s nami hrajú napríklad Sabina Laurinová či Marek Vašut.
Pamätám si, že som pred viac ako dvadsiatimi rokmi bola na prvej skúške muzikálu Noc na Karlštejne, kde hráte postavu cisárovnej a českej kráľovnej Elišky Pomoranskej, manželky Karola IV. To je asi fajn pocit, že vďaka tejto úlohe nestarnete. Zdá sa mi, že máte to šťastie, že v podstate vyzeráte stále rovnako.
To ste veľmi dobrá, ďakujem za kompliment, ale človek predsa len vie, ako na tom je (smiech). My všetci z toho pôvodného obsadenia sme síce trochu starší, ale ako hovorí jedna moja nemenovaná a veľmi slávna herecká kolegyňa: „Z diaľky to nie je vidieť.“
Kde vás ešte na javisku môžeme stretnúť?
Napríklad v predstavení Linda, ktoré sa predtým hralo vo vinohradskom divadle, alebo v komédii A do pyžám! Obe hry teraz produkujem vo svojej agentúre. Práve mám za sebou premiéru v čiernej komédii Bella Donna v Divadle Radka Brzobohatého. Paradoxne tu hrám po prvýkrát, hoci sme s Radkom boli dlhé roky v angažmáne v Divadle na Vinohradoch, a dokonca sa ešte zo štúdií poznal aj s mojím otcom. To predstavenie je o žene, ktorá dobre varí a pestuje na záhrade bylinky. Aj tie, čo nie sú úplne zdravé. A pretože má zlú životnú skúsenosť, trávi svojich manželov. V decembri som mala premiéru muzikálu Hello, Dolly! v Severočeskom divadle v Ústí nad Labem.
Vždy som obdivovala Barbru Streisandovú, ktorá túto úlohu preslávila. S postavou Dolly som sa už stretla pred devätnástimi rokmi v Bratislave na Novej scéne. Vtedy som vstúpila do hotového predstavenia a tú rolu v ňom preberala. Hrala som tam so skvelými kolegami, napríklad s Andrejom Hrycom alebo Michalom Dočolomanským. Bolo to náročné obdobie, pretože som v tom čase súťažila aj v úplne prvej StarDance na Slovensku. Bohužiaľ, z toho predstavenia mi v hlave nič nezostalo. Azda len okrem hlavnej piesne, ktorú mám v repertoári. Takže som sa teraz musela naučiť celú úlohu znova.
Myslela som si, že s rolou je to ako s jazdou na bicykli, že sa nezabúda.
To som si myslela do začiatku toho skúšania tiež! (smiech)
Nedávno ste si zahrali v dvoch filmoch, Výjimečném stavu režiséra Jana Hřebejka a v Létě s Evženem Miloša Šmídmajera. Ako si na to spomínate?
Stretnutie s Milošom Šmídmajerom, ktorý bol producentom oboch filmov, bolo veľmi krásne. Je to nesmierne láskavý a talentovaný človek. A aj spolupráca s Honzom Hřebejkom bola fajn.
O režiséroch Šmídmajerovi a Hřebejkovi sa vie, že keď im nejaký herec vo filme funguje, často si ho vytiahnu aj do ďalších projektov.
Tak dúfam, že som obom pánom fungovala! (smiech) Už som vlastne kedysi mala možnosť vo filme Honzu Hřebejka hrať. On si to možno nepamätá, ale pred viac ako tridsiatimi rokmi ma obsadil do veľkej roly vo svojom prvom filme Pějme píseň dohola. Mala som obrovskú radosť, ale potom z toho zišlo, pretože ma nepustili z DAMU. Vo Výnimočnom stave som dostala len malinkú rolu.
Zato v Létě s Evženom ste hrali osudovú ženu, do ktorej sa zamiluje uhundraný kastelán v podaní sympaťáka Jiřího Dvořáka.
A ja som pritom hrala takú protivnú úradníčku, ktorá toho kastelána stále otravovala. Keď ma obliekali do kostýmu, v štábe hovorili: „Takto nie, v tom je ešte veľmi pekná! Musí byť škaredá!“ Takže na mne stále niečo prerábali. Mala som kvôli tomu tmavšie vlasy, okuliare a neforemné oblečenie.