Spomínali ste opatrovateľku Elenku. Pamätáte si ešte, s akými pocitmi ste jej deti prvýkrát nechávali na starosť?
Je ťažké, keď dieťa zverujete niekomu cudziemu. No nám Elenku posunuli kamaráti, ktorým sa tiež starala o deti. Do našej rodiny prišla, keď mala Emka rok, a hneď sme si sadli. Je výnimočná, je ako moja sestra. Neviem si predstaviť niekoho lepšieho, absolútne jej dôverujem. Je dokonalá ešte aj v tom, že si nevynucuje lásku ani pozornosť. Pozná veľmi dobre svoju pozíciu. Ona je často u nás, i keď nemám prácu a som doma. Je to už na celý život.
Vplýva aj na výchovu?
Nevnucuje sa v ničom. Ak ide deťom príkladom tým, aká je, je to najkrajší príklad, aký môžu mať. Je sama sebou, dáva im lásku a majú ju veľmi rady.
Povedzme ešte na záver, ako by vás charakterizovali kolegovia, keď o vás hovoria. Čo je pre vás príznačné?
Elenka mi napovedá, že som srdečná. To je pekné.
Myslela som, že odpoveď bude stále vysmiata.
Elenka ma veľmi dobre pozná a vie, že nie som stále vysmiata. Často som aj smutná.
