Máte obľúbené témy na rozhovor, bez ohľadu na to, či ide o debatu s kamarátkami, blízkymi, prípadne novinármi?
Akákoľvek téma ma zaujíma a veľmi rada sa aj ja pýtam. Baví ma počúvať životné príbehy ľudí, ktorých ešte nepoznám. S blízkymi riešim čokoľvek, keď sa niečo stane, a zaujíma ma ich pohľad na vec. Ak dialóg vedie k hlbším myšlienkam a poznaniu, je to super.
Kto vás ostatne svojím príbehom zaujal?
V Let‘s Dance som naraz spoznala veľa ľudí, o ktorých sa chcem dozvedieť čo najviac. Veľmi blízka mi je napríklad Natálka Horváthová. Zvedavá som na život svojho tanečníka Jarina Ihringa či Mareka Rozkoša. V Česku žije jedna z mojich najlepších kamarátok, herečka Veronika Khek Kubařová, s ktorou takmer na dennej báze niečo riešime a stále máme o čom. Keď sa náhodou nepočujeme tri dni, idem pomaly vybuchnúť a neviem sa dočkať, kedy s ňou budem zdieľať všetko, čo sa stalo. I bežné záležitosti.
Takže je to taká kamarátka „terapeutka“, poradkyňa i bútľavá vŕba?
Áno, a je to obojstranné. Má na mňa veľký vplyv. Raz som jej povedala, že keď sa cítim zle, spomeniem si na ňu, predstavím si, že som ona, a uľaví sa mi. A ona na to, že to cíti takisto. Spomínam si, ako som sa jej to spočiatku hanbila povedať, lebo sa mi to zdalo príliš intímne. Obávala som sa, aby ma nepochopila zle. O to viac ma potešila jej reakcia.
Keby ste však potrebovali profesionálneho psychológa, máte ho doma. Je aj manžel dobrý radca v niektorých záležitostiach?
Ďurko vyštudoval aplikovanú psychológiu, no už počas školy ho viac bavil marketing, a tak má svoju reklamku. Ale štúdium sa na ňom určite do istej miery podpísalo. Je veľmi vnímavý. Obdivujem všetkých psychológov a v určitých obdobiach som k jednému chodila tiež. Aj dnes, aj zajtra by som išla znova, keby som to tak cítila. Niekedy je pomoc nestrannej osoby veľmi dôležitá.
Psychologické taktiky, možno nejaké hry, manžel doma občas vedome či nevedome využije?
Nemyslím si, že to robí. Ale keď som bola prvýkrát tehotná, hovoril mi, že na deťoch sa dajú robiť výborné psychologické pokusy. Hneď som ho zabrzdila, že na tých svojich nič podobné robiť nebudeme (smiech).
A vychovávate ich ako, podľa vzoru svojich rodičov alebo práve naopak?
Mnohí zvyknú hovoriť, že keď budem mať svoje deti, nechcem robiť to a to ako moji rodičia. Ja som mala pocit, že chcem robiť všetko ako moja mama. Ona je veľmi otvorený človek a od detstva ma vychovávala vo veľkej láske a slobode. Cítila som sa šťastná.
Ktoré situácie v živote vás najviac ovplyvnili?
Bolo ich viacero. Ako prvé mi napadne môj odchod v 17 rokoch do Kanady. Išla som sama na tri mesiace a vrátila som sa ako iný človek, strašne som dospela. Veľkou udalosťou bolo, keď sa mi narodil brat. Mala som 13 rokov a zrazu prišlo do rodiny malé dieťa, o ktoré som sa pomáhala starať.
Taktiež keď rodičia od seba odišli a keď som stretla svojho muža. Sme spolu 17 rokov a ovplyvňujeme sa navzájom. Ďalej keď sme sa stali rodičmi či keď mi zomrel tato. Ale v princípe mám pocit, že denne sa mi stávajú situácie, ktoré ma prekvapia, posunú. Sú dni, keď zažijem aj hrozný pád, ale i lietanie. Takmer každý deň je skúškou, ale núti ma to zamýšľať sa nad tým.
