
Mnohých párov sa pýtajú na recept na šťastné manželstvo. Ja sa skôr opýtam: riešite problémy zahorúca alebo s chladnou hlavou?
Ako mladá som sa urážala a dokázala som sa nebaviť týždeň, dva aj mesiac. Bez ohľadu na to, či sa to stalo doma alebo v práci. Môj muž bol vždy prvý, ktorý prišiel a opýtal sa: Pani pôjde do mesta, môžem ju odviezť? Začala som sa smiať a všetko prehrmelo. Rokmi som sa naučila, že urážať a nerozprávať sa je blbosť. Nie som hysterka. Možno som za celé manželstvo dvakrát urobila cirkus, že som kričala. Už viem, že veci sa majú riešiť hneď, keď vás prejde zlosť. Určite sa treba rozprávať, prípadne požiadať o prepáčenie, odpustiť. Nikto nás predsa nikdy neučil, ako byť s človekom do konca života. Je to pokus – omyl. Treba mať tiež nadhľad a najdôležitejší je vo vzťahu zmysel pre humor. My sa doma veľa smejeme. Niekedy až tak, že nám tečú slzy. Môj muž je odo mňa o štyri roky starší, je dôchodca, ale veľmi sa teším, že nezostarol do žiadneho dudroša a negatívneho človeka.
Tento rok budete oslavovať 65 rokov. Je pre vás vek dôležitý?
No a čo, každý raz zostarne. Vážim si, že vo svojom veku som v takej kondícii, že vyzerám, ako vyzerám, a takmer nič pre to nerobím. Môžem stále spievať, hrať. Nemám žiadnu plastiku, iba kilá navyše.
Kilečko navyše je vo vyššom veku žien možno aj výhodou, lebo vrásky nie sú také viditeľné alebo nie sú vôbec.
Súhlasím. Mám bonmot: Moja sila už nespočíva v štíhlej postave a tvári bez vrások. Moja sila je už v niečom úplne inom. Zrejme to mám aj v génoch. Otec odišiel v roku 2022 v nedožitých 94 rokoch, absolútne na to nevyzeral. Mama zomrela vlani tesne pred deväťdesiatkou a deň pred smrťou mi ešte recitovala Marínu. Po nej som zrejme zdedila dobrú pleť. Nepoužívam žiadne zázraky, iba obyčajný mandľový krém. Veľmi sa mi páčia biele vlasy. Ja ich ešte nemám celkom biele, ale keď budú, nechám si ich tak. Okrem toho sa stále rada oblečiem do farieb, milujem červenú.
Koľko rokov ste mali, keď ste si povedali, že už môžete naplno hovoriť, čo sa vám nepáči, prípadne odmietnuť ponuky, ktoré vám nie sú pochuti?
Celý život som si v tomto pripadala ako osamelý bežec. Nikdy som nešla s väčšinou. Vždy som sa snažila povedať svoj názor a s vervou pracovať. Odmietla som niekoľko reklám, hoci som si mohla veľmi dobre zarobiť. Nevedela som si však predstaviť, ako propagujem prací prášok alebo prostriedok na umývanie riadu. Reklamu na charitu by som zobrala hneď, no ostatné nie. Nemám nič proti kolegom, ktorí to robia, ale pre mňa to nie je. Jedno odmietnutie v minulosti ma však mrzelo. Odriekla som Ordináciu v ružovej záhrade, lebo som vtedy v divadle skúšala rozprávku a chcela som sa naplno venovať tejto postave. To asi nebolo správne rozhodnutie.
Dcére radíte, aby sa možno vyvarovala nesprávnych rozhodnutí?
Moja Katka nie je typ, ktorý prijíma rady. Všetkým si chce prejsť sama. Jedine recept si niekedy vypýta, takže jej poradím, prípadne varíme spolu. Do citových záležitostí si nenechá hovoriť. Snažím sa byť pre ňu nielen rodič, ale aj kamarátka. Máme veľmi vzácny vzťah. Je veľmi citlivá, rada druhým pomáha. Sme na ňu s mužom pyšní. Má 35 rokov, žije v Prahe a pevne stojí na vlastných nohách. Skončila filmovú scenáristiku, píše hudbu, produkuje, manažuje. Má tam oveľa viac fanúšikov ako na Slovensku, kam sa už asi nevráti. Neprejde deň, aby nám nenapísala, ako sa máme, čo je nové. Vždy mi tiež pošle, keď niečo nové zloží. Môžem iba chváliť. Keď mám výhrady, nechám si to pre seba, inak sa nahnevá (smiech).