Aké rady dávala mama vám?
Vždy mi opakovala, aby som mala čistú spodnú bielizeň, lebo keby som náhodou omdlela a zobrali by ma do nemocnice, aby som sa nemusela hanbiť (smiech). Taktiež neznášala, keď som mala rozpustené vlasy. Ešte na smrteľnej posteli mi povedala: Zopni si tie vlasy. Ako mladá som nosila vrkoč a to by sa jej na mne páčilo i po šesťdesiatke.
Je možné vyrovnať sa s odchodom rodičov?
Som emočný typ s racionálnym uvažovaním, ale je to veľká trauma. Dodnes som to nespracovala. Na smrť ocka som sa pripravovala pol roka, u mamy to trvalo päť týždňov. Bola som s nimi do posledných chvíľ. Ocko bol v hospici, mama v nemocnici.
Viem, že raz to muselo prísť, ale na to asi človek nie je nikdy pripravený. Niekde som čítala, že kým na zosnulých myslíte, sú ešte s vami. Keď už zabudnete, odídu navždy. Moji rodičia sú teda stále so mnou. Vážim si, že som vďaka nim mohla detstvo prežívať takto dlho, že som stále v Košiciach, odkiaľ pochádzam, mala donedávna detskú izbu.
Aký mala Katka vzťah so starými rodičmi?
Veľmi pekný. Dodnes hovorí, že prvé básničky a texty skladala s babičkou Mary. Mama bola novinárka, písala knihy. Katka o nej zložila skladbu Pohár mlieka. Keď bola mama na tom už veľmi zle, chcela túto pesničku počuť. Zavolali sme teda Katke, ktorá jej do telefónu spievala. Mama sa usmievala, bola šťastná. Pre mňa to bolo mimoriadne dojemné. Radšej som vyšla z izby na chodbu, tak som plakala.
Umelecké nadanie teda veje z maminej strany?
Obidvaja rodičia boli ešte zaslobodna ochotnícki herci. Otec inak pracoval ako ekonóm. Vždy sa so mnou učil matematiku. Aj jeho zásluhou som nebola v triede najsprostejšia a na maturite som mala dokonca jednotku. Zaujímavé tiež je, že moja babka bola Maďarka z Budapešti, nikdy sa nenaučila poriadne po slovensky. Zato mama bola zaťažená na to, aby sme hovorili spisovne, stále nás opravovala. Hovorila mi napríklad: Nevolaj ma maminka, to je čechizmus. Hovor mi mama alebo mamička (smiech). Po maďarsky vedela ona a viem i ja. Keď sme niekedy doma nechceli, aby nám otec rozumel, rozprávali sme sa po maďarsky. Keď raz bola moja Katka zamilovaná do maďarského hudobníka, vtedy mi vyčítala, že som ju nenaučila po maďarsky tiež. Dnes to už istí angličtina.
Vlani ste s Katkou cestovali po Portugalsku, chystáte sa niekam aj tento rok?
Splnila mi sen, že ma tam zobrala a ukázala krásne miesta, ktoré navštívila ešte v čase, keď tam žila dva mesiace po skončení VŠMU. Mojím snom je ešte Madeira. Sľúbila, že ma vezme i tam. Mali sme čas veľa sa rozprávať o babičke, dedkovi a celkovo o živote. Ukázala, aká je veľmi láskavá a starostlivá. Stále sa ma pýtala, či vládzem, keďže mám problémy s kĺbom. Bolo to krásne a myslím, že keď budem umierať a nebudem mať alzheimera, tieto naše spoločné momenty sa mi budú zobrazovať.
