Prečo ja?
Okrem závislosti od alkoholu, umelkyňa prekonala napríklad aj ťažké popôrodné depresie. Spočiatku netušila, čo sa s ňou deje. Neskôr jej odborníci povedali, v čom je problém a taktiež ju ubezpečili, že takéto pocity sú len dočasné. Na myšlienky, ktoré zažívala pri pohľade na svoje novonarodené dieťa však nikdy nezabudne.
,,Pozerala som sa na svoje decko a hovorila som si prečo ho mám ja? Načo tu je? Je zlaté, ale prečo je moje? Nechcem ho," povedala s tým, že po nejakom čase popôrodnú depresiu síce prekonala, avšak jej psychika sa začala rapídne zhoršovať. Od kedy sa narodila jej dcéra sa nikdy necítila stopercentne v poriadku.
Chcela to ukončiť
Po niekoľkých rokoch trápenia svoje diagnózy prestala zvládať. Začala mať pocit, že jej život jednoducho nemá zmysel a že už ďalej nevládze. Zo zúfalosti sa rozhodla, že si siahne na život. A to dokonca niekoľkokrát.
,,Dvakrát som sa pokúsila vziať si život, dvakrát ma zachránila dcéra. A už to nikdy viac neurobím. Videla mamu úplne zdrogovanú, zachraňovala ma. Dvakrát mi dala prsty do úst, aby som vyvracala všetko čo som do seba dala. Je jej ľúto, že trpí jej matka, ale nikdy ma neznenávidela. Som jej za to nesmierne vďačná," priznala Elena krutú pravdu. Dodala, že jej rodina je skvelá a vždy sa ju snažila pochopiť. Niekoľko krát jej dali opätovnú šancu, stáli pri nej vždy keď to potrebovala a nikdy ju neodvrhli. Dnes im za to nekonečne ďakuje a vie, že bez nich by svoje vážne zdravotné problémy určite nezvládla.