O tebe sa v médiách píše alebo hovorí ako o obrovskom uragáne energie, nekonečnom temperamente, smršti zábavy a podobne. Lichotí ti to?
Už som na to jemne nahnevaná, lebo donedávna som bola aj výborná speváčka. Teraz na to všetci akoby trošku pozabudli. Nikto totiž nenapíše, že okrem iného dobre spievam. Ale pravdou je, že keď vyjdem na pódium, viem si ľudí získať a urobiť zábavu.
Si ty vôbec niekedy unavená?
Som a veľmi rada. Milujem byť unavená po koncerte. Vtedy si dám sprchu, uvarím si čaj, nerobím nič, oddychujem pred telkou.
Mám však dojem, že tebe s pribúdajúcim vekom energia neubúda. Aj ty to tak cítiš?
Pravdou je, že v sedemdesiatpäťke už veľkú dieru do sveta nespravím, ale cítim sa fajn. Rada by som však mala 60 alebo 55 rokov. Nie preto, že by som mala menej vrások, ale ešte by som mala čas niečo dokázať s tými možnosťami, ktoré sa dnes ponúkajú.
Riešila si niekedy skrášľovacie zákroky, rôzne procedúry, ktoré by ti navonok ubrali zopár rokov?
Chvíľku som sa pohrávala s tým, že by som si dala urobiť prsia. Manžel s tým nesúhlasil, lebo si už zvykol na tie, ktoré mám. Takže so svojou Dankou a Jankou som spokojná aj ja (smiech). Dala som si urobiť viečka. Ešte keď žila moja mamička, mala veľký problém s ovisnutými viečkami. Predpokladala som, že sa to raz bude týkať aj mňa. A prišlo to. Mám ešte nové zuby, lebo pred piatimi rokmi som veľmi nešťastne spadla na ulici a udrela som si tvár. V noci mi jedna strana poriadne opuchla, pritom som mala mať koncert. Môj vizážista mi to zamaskoval škraboškou, akú nosia piráti.
O pár dní som už bola v poriadku. Krátko nato sme s manželom leteli do Miami a keď som vystúpila z lietadla, povedal: Ani sa nepozeraj do zrkadla, si celá modrá. Tlak a výška spôsobili, že som sa tri dni pomaly len skrývala. Potom to prešlo, na všetko som zabudla. Až neskôr sa ukázalo, že sa mi poškodil i chrup. Vnučka mi raz dala zahryznúť do praclíka a problém bol na svete. Okamžite som si dala urobiť nové zuby.
Roky s manželom žijete v nemeckom Bavorsku. Vyhovuje ti tamojšia anonymita?
Už ani tam to nie je ako kedysi. Dnes sú Slováci všade. Minule som robila v záhrade, išiel okolo mladík a hovorí mi: Hej, Máziková, servus. Každý rok tak štyri- až päťkrát chodievame s manželom na plavbu loďou a vždy je i tam aspoň 10 Slovákov. Takže aj na dovolenke sa musím šminkovať, sťahovať brucho, dávať si príčesky, lebo Slováci si všímajú všetky detaily. Dnes si už nemôžeš ani po slovensky zanadávať (smiech).