Robert Krause síce najskôr váhal, či sa so svojim zlyhaním prizná, napokon sa však rozhodol prehovoriť...
Skončil v nemocnici
V príbehu psychológa sa možno spozná viacero z vás. Častokrát ste zvyknutí preceňovať svoje sily, podceňovať choroby a to ako sa cítite, ale aj signály, ktoré vaše telo vysiela. Možno by ste čakali, že práve človek, ktorý má o fungovaní tela a mysle toľko vedomostí koľko samotný Krause, bude presne vedieť vyhodnotiť situáciu, no aj on je len človek a práve to, čo sa mu prihodilo bude pre neho istým mementom: „Aj ja som len človek…Človek, ktorý však neposlúchol signály svojho tela….Už začiatkom týždňa som cítil, že je toho na mňa akosi veľa a že fyzicky nevládzem, aj keď hlava mala ešte dosť síl a dôvodov, prečo pokračovať, no telo si pýtalo odpočinok. Hovoril som si, čo by si si povedal, keby tam nemáš žiadnu podmienku, ktorá ťa motivuje? Odpoveď bola - zostaň doma a všetko zruš. Neposlúchol som sám seba a povedal si, že už len pár dní a oddýchnem si. Telu však myseľ môže hovoriť čokoľvek, ak telo potrebuje oddych, nepýta sa - upozorní a ak sme voči tomu nevšímaví, tak to aj zariadi.“ Aj manželka Martina videla, že s jej partnerom nie je niečo v poriadku, no aj napriek jej radám, aby radšej ostal doma, odcestoval psychológ na dlhšie organizovanú akciu na Štrbskom plese. Dobrú náladu však veľmi rýchlo vystriedal strach: „V piatok ráno som na Štrbské pleso prišiel s veľmi dobrou náladou, no a na obed ma už zobrala záchranka do nemocnice - symptómy mi dali hneď spätnú väzbu na moje rozhodnutie nedôverovať signálom môjho organizmu.“ O svojom nie veľmi pozitívnom zážitku sa rozhodol prehovoriť aj preto, aby sa z jeho chýb ponaučili ostatní: „Z celého zážitku si neberiem emóciu, ale ponaučenie. Toto ponaučenie zdieľam aj s vami: „Keď si telo pýta oddych a čas na odpočinok, už dávno ho malo mať.” Túto vetu som mal na mysli celý týždeň a aj napriek tomu som sa presviedčal, že v mojom prípade to bude inak - nebolo…P.S.: Najväčšia sila je totižto niekedy aj v tom, že si priznáme svoju zraniteľnosť.“