A najviac zraniteľná?
Asi vtedy, keď sa mi rozpadlo manželstvo. Vtedy, keď som zrazu na všetko ako mama zostala sama. Bez rodičov a rodiny by som toto obdobie asi nezvládla. Nie vždy však svoju zraniteľnosť či citlivé miesta odhaľujem. V dnešnom svete je asi fajn, v pozitívnom zmysle slova, sa trošku uzavrieť, a nie ísť s obnaženou dušou von.
Ľudia vás vnímajú ako moderátorku, herečku, modelku, najnovšie aj speváčku. Možno niektorí nevedia, že ste si v istom čase splnili aj iný kariérny sen, boli ste letuškou. Rada si plníte sny?
Určite, vždy musím mať nejakým spôsobom stanovený cieľ, za ktorým kráčam. Našťastie som dosť rozumná a dávam si také ciele, ktoré sú realistické a zvládnuteľné. Nestaviam si vzdušné zámky, aby som nebola sklamaná. Teší ma, že som si splnila sen a mala som možnosť „letuškovať“. Bolo to krásne, ale aj náročné obdobie, ktoré sa skončilo v čase, keď som si uvedomila, že chcem leto tráviť intenzívne s dcérou, a nie s pasažiermi na palube. Tým ostatným splneným snom je, že som začala spievať a ostatným sa moje pesničky páčia. Už teraz sa teším na ďalšie sny, ktoré si ako správna Levica splním.
Je teda ešte niečo, po čom túžite a na čom „pracujete“?
Nechcem, aby to vyznelo tak, že som večne nespokojná, ale naozaj som ten typ, ktorý nemôže zostať stáť na mieste. Potrebujem sa hýbať, napredovať, vzdelávať sa, pracovať na sebe a sny nielen snívať, ale si ich aj plniť. Nikdy nebudem človek, ktorý si povie, „tak ja už v živote všetko mám, som spokojná, nič viac nepotrebujem, nikam sa už nechcem dostať, nič nechcem vidieť“. Je krásne snažiť sa odhryznúť zo všetkého ten najväčší kúsok, nie?
Takže, keď sa pre niečo nadchnete či rozhodnete, idete za svojím cieľom, aj keď to stojí veľa úsilia. Rada prekonávate limity? Alebo je pre vás dôležitejší pokoj, stabilita a rovnováha?
Naozaj nepoznám človeka, ktorý by bez akéhokoľvek priloženia ruky k dielu niečo v živote dosiahol, len tak za nič a zadarmo. V tomto existuje spravodlivosť. A tie limity? Samozrejme, že ich prekonávam, pretože nie som človek, ktorý sa zľakne nejakej prekážky či problému. Chápem ho vždy skôr ako výzvu a hľadám to najoptimálnejšie riešenie. Ale pokoj, stabilita a rovnováha sú pre mňa rovnako dôležité. Poznajúc samu seba budem pokojná a stabilná vtedy, keď budem šťastná a naplnená.
Energie máte na rozdávanie, stíhajú deti a manžel vášmu tempu?
To je pekná otázka. Môj manžel by asi povedal, že občas aj nie. Avšak, v zrelom, vyrovnanom vzťahu, založenom na láske a dôvere, ma veľmi rád požičia mojim priateľkám, s ktorými rovnako ako s mojou rodinou a rodičmi rada trávim aktívne voľný čas a objavujeme svet.
Vy ste vlastne ešte stále mladomanželia, nie? Verili ste, že raz aj vy stretnete toho pravého?
Keby som neverila, asi by som ho nestretla. Človek musí myslieť pozitívne a ja verím, že každá myšlienka má energiu. Čo vyšlete, to sa vám vráti. Napriek tomu, že sa mi vo vzťahoch takpovediac chvíľku nedarilo, na lásku a manželstvo som nikdy nezanevrela. Sme spolu 11 rokov a 3 roky manželia. Nádherný príklad som mala v rodičoch, ktorí sú spolu 57 rokov a stále sa smejú, držia za ruky, chodia do cukrárne a sú si veľmi blízki. Keď človek vyrastá v harmonickom prostredí a rodine, musí veriť, že raz ten mrak odíde a opäť vyjde slnko, že niekoho stretne. Dnes sa usmievam, že sme obaja boli v správnom čase na správnom mieste a mali sme sa stretnúť.
Pretože veľa žien po nie práve ideálnych vzťahoch na lásku zanevrie. Majú deti, tešia sa na vnúčatá, venujú sa koníčkom...
Nechcem nikoho súdiť, ale myslím si, že je chyba uzatvárať sa pred možnosťami, zabarikádovať sa vo svojom vnútri. Ak človek vyžaruje otvorenosť láske, ona príde. Som mama dospelých detí, aj ja sa teším na trošku iný život, vnúčatá, ale ešte stále som vo veku, keď mám veľa energie. Chcem sa venovať sebe, svojim koníčkom, cestovať, užívať si život vo dvojici, kým prídu vnúčatá a ďalšia etapa života.
Je aj láska v zrelšom veku zrelšia?
Samozrejme, že je zrelšia. V každom životnom období má láska svoje čaro. Aj v zrelom veku má človek v bruchu motýle a teší sa, že dokáže milovať, pýriť sa, smiať sa a robiť bláznovstvá. Na základe prežitého však vieme, kde sme urobili chyby, čoho sa treba vyvarovať. Presne vieme nielen to, čo vo vzťahu chceme, ale hlavne to, čo v ňom nechceme.
Veľa párov dnes žije takpovediac na divoko, netúžia po sobáši ani kuse papiera, ktorý nie je žiadnou zárukou. Vnímate manželstvo ako tradičnú hodnotu?
Rozhodne. Som názorovo konzervatívna a myslím si, že manželstvo v našich životoch má svoj význam, má svoje miesto a nie je prežitkom. Zväzok dvoch ľudí, ktorí sa rozhodnú kráčať v živote spolu, vzájomne sa tolerovať, podporovať, vážiť si jeden druhého, nie je kusom papiera, ktorý sa dá len tak ľahkovážne roztrhnúť. Samozrejme, sobáš nie je zárukou toho, že prežijete šťastný život. Na vzťahu treba neustále pracovať, nepoľavovať, plánovať, vyvíjať aktivity, prežívať dobré aj zlé. Už nie je také ľahké buchnúť dverami a odísť. Manželstvo je totiž aj istý druh zodpovednosti.
Je škoda, že to mladí berú úplne inak, nie? O to rýchlejšie potom vzťahy pri problémoch práve vzdávajú...
Presne tak, nie je tam ten záväzok, ten pocit zakorenenosti vzťahu. Nie je tam snaha sadnúť si, vyriešiť problém či priniesť obetu. Oveľa jednoduchšie je zbaliť si veci a zo vzťahu bez námahy vycúvať.
Ktoré hodnoty by nemali zapadnúť prachom? Ktoré dnešný svet, spoločnosť, doba fakt potrebuje?
Práve tie, ktoré prachom v súčasnej dobe zapadajú. Mám pocit, že nám absolútne chýba vzájomná tolerancia, všímavosť, ľudskosť, prajnosť. Chýba nám kúsok pozitívneho myslenia, aj keď viem, že život dnes je ťažký a žijeme ťažkú dobu. A ak by som mala čarovný prútik ci Arabelin prsteň, chcela by som, aby zmizla medzi ľuďmi závisť, nenávisť aj zákernosť. Svet by bol ihneď krajším miestom na život.