Koľko ste ochotný utratiť za jedlo?
Veľa, preto nebudem hovoriť o konkrétnych sumách. Ja totiž ľúbim papať, experimentovať a ochutnávať nové veci.
To znamená, že luxusná reštaurácia je vám bližšia ako pouličné bistro?
Ajajaj (smiech). Najprv idem na degustáciu do luxusnej reštaurácie a potom sa dofutrujem na ulici. Rád si dám dobré jedlo aj na stojaka niekde na trhovisku. Prečo nie?
Aký ste hosť?
Tým, že v gastre robím 20 rokov, viem, aké to kuchári i čašníci majú náročné. Keď teda vidím plnú terasu a príde ku mne čašník, ktorému tečie po čele pot, poviem mu, nech sa vydýcha, a potom si objednám. Som tolerantný aj v tom, keď majú plno a povedia mi, že budem čakať dlhšie. Som skromný, i keď ma niekto pozve domov a uvarí. Pokojne zjem rezance s tvarohom, keď sú domáce a kvalitné. Mám šťastie, že ľudia okolo mňa varia pomerne dobre, aj keď to nie sú kuchári.
Vrátili ste jedlo s tým, že nebolo dobre pripravené?
Už dlho som nevrátil.
Vo vašej reštaurácii sa stalo, že hostia jedlo vrátili?
Stalo, ale to je úplne normálne. Pri tom frmole v kuchyni môže uletieť, že kuchár osolí napríklad mäso dvakrát a zákazník povie, že je presolené. Nikto z toho nerobí tragédiu, ani ja, ani hosť. Vždy sme sa snažili urobiť všetko pre to, aby nakoniec odchádzal spokojný.
Ako personál reaguje, keď sa dnes súkromne objavíte niekde v reštaurácii a nie je vám v pätách štáb relácie Na nože?
Spomínam si, že sme boli v lete so synom na východnom Slovensku, na Dukle. Išli sme sa najesť do reštaurácie vo Svidníku. Pomerne hodnú chvíľu trvalo, kým mi uverili, že nemám so sebou žiaden štáb. Bolo to super. Navarili chutne.
Na čo ste zlákali manželku, keď ste sa zoznámili? Čo ste jej uvarili?
Neviem teraz, či to bolo rizoto alebo krevety.
Aká je kuchárka?
Priberám a priberám, takže dobrá. Drží sa svojich zaužívaných jedál. Keď chce vyskúšať niečo nové, opýta sa a rád jej poradím. Stále sa zdokonaľuje. Nepomrieme od hladu.
Vy ste aj vášnivý poľovník. Aký je to pocit variť svoj úlovok?
Fantastický. S bratrancom chodíme na poľovačku a vždy sa veľmi teším, keď sa vrátime s úlovkom, ktorý môžeme zjesť. Nepoľujem preto, aby som bol zberateľ trofejí, ale preto, aby som si pochutil na zdravom mäse. Takže viem urobiť všetko od strelenia cez očistenie až po uvarenie. Je to veľký zážitok.
Mnohí kuchári snívajú o vlastnej reštaurácii. Vám sa to podarilo, no pred pár mesiacmi ste z toho projektu vycúvali. Prečo?
Netreba za tým hľadať žiadnu senzáciu. Jednoducho sme si s investorom podali ruku a každý si ide svojou cestou. Takmer rok som mal voľno iba v nedeľu doobeda, málo som spal, nevenoval som sa rodine. Cítim, že aktuálne potrebujem trošku spomaliť. Stále nakrúcam Na nože, kde radím ostatným, ako svoj biznis zlepšiť. A kto teda sníva o svojom podniku, poradím mu, aby si najskôr dobre premyslel, čo všetko je tomu ochotný obetovať.
Ja som prišiel na to, že sa už nechcem toľko naháňať. Všetci, samozrejme, chodíme do práce pre peniaze, aby sme si niečo pekné kúpili, zažili. No pre mňa je základom rodina, fungujúci vzťah a zdravé deti. Všetko ostatné je len pozlátka. Teraz som šťastný, nič mi nechýba. Ale možno po čase ma tento štýl života prestane baviť, profesionálna kuchyňa mi bude chýbať a opäť budem variť.
Varíte teraz aspoň doma každý deň?
Niekedy varím, ale snažíme sa nevariť každý deň. Koho by to bavilo?
Pečiete?
Málo. Ak už, tak chlieb, bábovky alebo bublaniny. Ovládam len takýto základ. Určite by som sa nepúšťal do makrónok. Pri pečení totiž treba dodržiavať presné gramáže a ja rád improvizujem. Nebudem cukrárom brať ich robotu.