Aké jedlo sa vám spája s detstvom?
Keď zavriem oči, predstavím si leto, skleník, kôpor a s tým spojené prívarky. To som mal vždy rád.
Sú vaše obľúbené ešte aj dnes?
Ja zjem všetko, čo nezje mňa (smiech). Jedlo musí byť v prvom rade dobré a uvarené s láskou. Nezáleží na tom, či je to prívarok, steak alebo sviečková.
Čo majú najradšej vaši dvaja synovia?
Milujú cestoviny. Deväťročný Markus si už rád dá aj steak a obidvaja sa vždy tešia, keď uvarím jelení chrbát s hríbovou omáčkou a k tomu ryžu.
Pomáhajú vám?
Lukas má tri roky, a keď vidí, že niečo robím, hneď si prisúva stoličku a chce pomáhať. Či z neho bude kuchár, ešte skoro hovoriť. On je ráno policajt, na obed kuchár a večer zas chce byť hasičom. Markusa bavia vlaky a lietadlá. Nebolo by zlé, keby bol pilotom. Mohli by sme lietať za lacnejšie (smiech).
Vy ste sa motali mame v kuchyni a tiež ste chceli pomáhať?
Do puberty ma kuchyňa veľmi nezaujímala. Potom som si mal vybrať strednú školu a doma sme sa nejako zhodli, že hotelová by nebola zlá. Učiť sa mi až tak nechcelo, ale odborné predmety ma vždy bavili. Nakoniec však byť profesionálnym kuchárom je niečo úplne iné ako variť doma. Chvalabohu, vždy som mal šťastie na šikovných aj zahraničných šéfov a kolegov, ktorí ma dokázali nadchnúť.
Zahraničie vás nikdy nelákalo?
Lákalo, ale keď mladí chalani odchádzali do zahraničia, ja som mal možnosť pracovať s talianskym a americkým šéfkuchárom u nás. Zarobil som pomerne slušné peniaze, spal som doma v posteli, mohol som sa zdokonaľovať. Bolo to pre mňa pohodlné, ale možno aj kontraproduktívne. To už nikto nevie.
Máte pocit, že vám v tomto niečo ušlo?
Ťažko povedať. Určite by mi to dalo inú životnú skúsenosť, iný pohľad. Na druhej strane si myslím, že všetko sa dnes dá dohnať rôznymi stážami, seminármi a sebavzdelávaním. Odkedy mám totiž rodinu, už neprichádza do úvahy, aby sme sa sťahovali. Navyše začínať v štyridsiatke niekde od nuly a ešte aj v cudzine, to nie je jednoduché.
Mnohí tvrdia, že muži, ktorí vedia variť, majú lepší cit na dochutenie jedla ako ženy. Súhlasíte?
Chlapi podľa mňa dochucujú na hranu, a preto im to možno lepšie vychádza. Ženy zas majú lepší cit pre detail a jemnosť.
Už babičky hovorievali, že základom dňa je polievka. Je to tak?
Milujem polievky od držkovej cez krémové až po rybacie. Musia byť poriadne horúce. Kým všetci okolo mňa ešte 15 minút čakajú, aby im polievka vychladla, ja ju už chlípem.
Ani špičkovému kuchárovi sa nevyhýbajú prešľapy v kuchyni. Na ktorý si teraz spomeniete?
Príhod bolo každý deň veľmi veľa. Teraz som si spomenul napríklad na svadbu Rytmusa a Jasminy, kde sme im s kolegami varili. Chlapcom sa podarilo prevariť špargľu krátko pred podávaním slávnostnej večere. Rozpŕchli sme sa teda do všetkých možných obchodov na okolí, aby sme zohnali novú.
V sobotu popoludní zohnať novú nebolo jednoduché, ale podarilo sa. Najskôr som si však myslel, že dostanem infarkt, potom ma odkrvilo, tak som ošedivel, obhrýzol som si všetky nechty a večer som sa na tom zasmial. Dopadlo to úspešne, šťastní sú doteraz a ja dúfam, že aj vďaka dobrému jedlu, ktoré sme im navarili (smiech).
Podľa čoho spoznať dobrú reštauráciu v cudzom meste?
Keď chodím na dovolenky, určite sa nikdy nejdem najesť na turistickú promenádu. Vždy sa zašijem do uličiek a hľadám podnik, kde je plno domácich.