Už ste našli odpoveď na to, „po čom ženy túžia“?
To je veľmi ťažká otázka. Pamätám si však na úsmevnú príhodu, po tom, ako sa pesnička začala hrať. V meste ma oslovila jedna milá pani so slovami: „Robo, ja viem, po čom ženy túžia. Žrať a nepribrať!“ V každom prípade si myslím, že každá žena túži po harmónii. Po krásnej rodinnej harmónii, láske, zdravých deťoch, po mužovi, o ktorého sa bude môcť oprieť.
Je ťažké sa v nás ženách vyznať?
Určite, vyznať sa v ženách nie je úplne ľahké a jednoznačné. My chlapi sa o to snažíme vlastne celý život. Som ženatý 15 rokov a mám pocit, že na manželke stále objavujem nové veci, reakcie sa menia, vždy sa nájde niečo, čo ma prekvapí. To je to neustále vzájomné spoznávanie, ktoré je krásne a vo vzťahu dôležité, aby nenastala nuda a stereotyp. Ženy sú starostlivé, vytvárajú zázemie a tá moja mi je veľkou oporou. Aj v tom, že napríklad nie je žiarlivá. Uvedomila si, koho si vzala, a je medzi nami dôvera. A my muži by sme sa o svoje ženy mali starať ako o kvetinku, ktorú treba neustále zalievať.
Tak teda, naopak, po čom túžia, nielen vo vzťahoch, ale v živote všeobecne, muži?
Nebudem hovoriť za všetkých mužov, ja osobne túžim po harmónii a po tom, aby môj život, aj ten profesijný, neustále niekam smeroval. Aby sa moja hudba dostávala ďalej, aby som mal fanúšikov, ktorí radi chodia na moje koncerty. Túžim po inšpirácii, dobrej fyzickej kondícii a, samozrejme, aby mi rodina bola oporou. Aby som bol tým ochrancom, vďaka ktorému sa moje dievčatá vždy cítia v bezpečí. Vo všetkom, čo spolu robíme, prežívame a plánujeme.
Texty vašich piesní sú zväčša práve o vzťahoch a láske. Kde sa rodí najčastejšie inšpirácia?
Inšpirácia prichádza z každej strany. Skladba „Bezhlavo ti verím, tak mi klam“ vznikla, keď mi môj kamarát povedal, že si myslí, že jeho žena ho tak trošku klame, vymýšľa si naňho nejaké malé klamstvá, ale on jej bezhlavo verí a miluje ju. Keď muž miluje ženu, Neverná či Tancuj, každá skladba mi vždy pripomenie konkrétny okamih, keď a prečo vznikla. A potom boli aj obdobia, dva-tri mesiace, keď som nemal žiadny nápad, žiadnu melódiu a mohol som brnkať na gitare, koľko som chcel. Preto vždy hovorím, že hudba je dar a prezentuje to, čím žijem. Asi nie som človek, ktorý bude skladať rockové, heavymetalové pesničky, lebo to tak necítim, a nikdy zo mňa nebude rebel, ktorý by búchal do stola a kričal. Nemám to v sebe a ľudia by mi to tiež neuverili.
Láska má teda špeciálne miesto nielen vo vašej tvorbe...
Určite. Láska, vzťahy sú v mojej tvorbe najdôležitejšie. Rovnako ako v živote. Často hovorím, že láska je svetlo, niečo krásne, čarovné a zázračné. Veď predsa, ak ľudia zahoria láskou, sú najšťastnejší. Láska aj tvrdého chlapa zmení na zaľúbeného chlapca. A úžasné je, keď sa po tom prvotnom ošiali, keď „lietajú iskry“, zo vzťahu nevytráca. Keď ľudia chcú byť spolu, chcú sa navzájom podporovať. Je to taká celoživotná cesta dvoch ľudí. Vzájomne rastieme, nielen duchovne, ale aj vo vnímaní samých seba.
Aká bola najväčšia lekcia, ktorú ste sa naučili o láske? Ovplyvnila vás ako človeka aj umelca?
Pre mňa najväčšou lekciou, a nielen lásky, ale celkovo životnou lekciou, je byť pravdivý a autentický. Tento prerod som mal aj v hudbe. Bolo obdobie, keď som sa hľadal a špekuloval, až som si povedal, že idem robiť to, ako to cítim. Hovoriť o témach, ktoré ma nejakým spôsobom zaujímajú, a ak sa s tým ľudia stotožnia, bude to fajn.
A tak je to presne aj v láske. Prežil som rôzne vzťahy, s odstupom času by som si azda aj sám sebe dal facku za to, čo som robil, keď som bol mladý. Dnes je to našťastie inak a vo vzťahu sa dokonale poznáme, čiže ak by sa niečo dialo, ten druhý by to okamžite spozoroval.