Tomáš patrí k talentovaným slovenským hudobníkom, ktorý si nepochybne získa srdce každého. V hudbe je profesionál, zaujať dokáže aj svojím príjemným prejavom či charizmou.
Robil pre neho všetko
Pred piatimi rokmi skupinu postihlo nešťastné obdobie. Rozlúčili sa vtedy s ich milovaným spevákom, Ďuďom. Mal diagnostikovanú rakovinu, s jeho odchodom žiaľ, počítali. Spätne sa Tomáš na tieto časy pozerá ako na mimoriadne temné.
,,Bol to taký zhluk emócií. To obdobie mám v drobnej hmle, bol tam aj adrenalín, smútok, beznádej,“ povedal Tomáš v podcaste Socky. Ďalej dodal aj to, že pár dní pred jeho smrťou mu bol po Slovensku hľadať lieky a rôzne mastičky. Snažil sa pre neho urobiť prvé, posledné. Pomôcť mu však nijako nedokázal.
To sa jednoducho nedá
Napriek tomu, že o jeho diagnóze vedeli, na niečo takéto sa tak úplne pripraviť nedá. Umelec tvrdí, že pre všetkých to bol obrovský šok. Najmä však pre neho, pretože spolu vyrastali od dvoch rokov. Bývali na jednom sídlisku a ich životy sa tak nejako spoločne prepletali.
Tomáš taktiež priznal, že po smrti speváka im ani náhodou nenapadlo premýšľať nad tým, čo bude s kapelou ďalej. Sympatický Ďuďo im chýbal predovšetkým ako osoba. Dokonca mesiac po tragickej udalosti kapela zrušila ich koncerty. Tvrdia, že po niečom takomto sa spievať jednoducho nedalo.
,,Oddeliť súkromie a profesiu sa nedá. Naša kapela fungovala na kamarátstve, vnútri je to veľmi previazaná partia ľudí. V momente keď on odišiel, ani som nemyslel na prácu. Nikto nedal otázku, čo bude so skupinou Hex,“ povedal s tým, že od fanúšikov aj rodiny cítili obrovskú podporu v tom, aby pokračovali ďalej. Postupne začali hrávať koncerty a tvoriť nové pesničky. Sú si istí, že presne takto by si to spevák predstavoval.
Plač je úplne v poriadku
Na speváka nezabúdajú, práve naopak. Veľmi často mu venujú koncerty, spomínajú na neho a rozprávajú sa o ňom. Umelec taktiež vyzdvihol aj to, že prejavenie našich emócií je úplne normálne a patrí k životu. Myslí si, že nie je zdravé ich v sebe popierať a plač je pre neho absolútne prijateľný. Či už sme ženy, alebo muži.
,,Ja na neho myslím každý deň. Nie je hanba keď chlapi plačú.“
Napriek tomu, že smrť je náročná situácia, Tomáš sa už dnes na ňu snaží pozerať s nadhľadom. Rád spomína na pekné chvíle, ktoré s milovanou osobou zažil a stojí aj za tým, že všetko je tak, ako to byť má.
