Čo sa za ostatných 12 mesiacov v tvojom živote zmenilo?
Okrem množstva koncertov sme s Danom Špinerom vydali album Krehkosť, za ktorý sme dostali cenu Radio_Head Awards v kategórii folková hudba. Veľa vecí sa udialo aj u nás doma. Adamko úspešne urobil prijímačky na osemročné gymnázium. Týmto žila celá rodina. Boli sme naňho prísni. Najskôr písal dva testy denne, potom sme to zvýšili na štyri. Chvalabohu, má to za sebou. Spadol mi kameň zo srdca. Verím, že to bolo dobré rozhodnutie a bude sa mu tam páčiť. Doteraz chodil do viac-menej alternatívnej školy, kde dostávali úlohy na týždennej báze. Od septembra bude pre neho veľa vecí nových, ale určite to zvládne.
Učila si sa spolu s ním?
Môj muž s ním riešil matiku, ja som mala na starosti slovenčinu. Ale keď som sa pozerala na Michala, ako mu vie pekne veci vysvetliť, bolo mi ho ľúto pri slovenčine so mnou. Ja som veľmi netrpezlivá, pritom mám vyštudovaný učiteľský odbor filozofiu a estetiku.
Ako dobre, že ja neučím. Mám pocit, že pri deťoch neviem používať správny slovník, aby tomu jednoducho porozumeli. Je pre mňa náročné učiť sa s ním, pritom vidím, že chce, príde sám za mnou. Ja si len hovorím: „Kontroluj sa, nevybuchni.“ (smiech) Nebazírujem pritom na samých jednotkách. Nemusí byť najlepší, stačí lepší priemer, ale nech sa venuje tomu, čo ho zaujíma. Od septembra ide do prvého ročníka aj Anička, takže to bude ďalšia skúška trpezlivosti pre mňa.
Niekedy rozmýšľaš nad tým, či nenakladáš na deti veľa?
Áno. Niečo robia preto, že my rodičia to chceme, niečo ich zas baví. Napríklad Adam je veľký introvert, chodí na klavír a angličtinu. Anička je zas súťaživá, rýchle sa s každým skamaráti, tancuje, rada vystupuje. Adama to pritom stresuje. Priznávam, že na klavír chodí len kvôli nám.
Vidíme, že vynikajúco počuje, cíti rytmus, tak prečo to premrhať? Ak by sme ho mali nechať robiť iba to, čo ho baví najviac, celé dni by presedel na posteli a čítal by knihy. Rád hrá i stolové hry. Lietať po vonku veľmi nepotrebuje. Keď sa stretneme s kamarátmi veľká partia, chvíľu má z toho radosť, potom sa stiahne a odíde.
Po tebe asi v tomto nebude.
Môj muž je pomerne introvertný. Keď už je okolo neho veľmi veľa ľudí, musí to predýchať.
Ako deti znášajú, že ste tak často na cestách a starajú sa o nich starí rodičia?
Veru, nebyť našich babiek, určite by sme svoju prácu nemohli robiť v takom formáte. Na koncertoch je totiž Michal manažérom, šoférom, zvukárom, chystá celú techniku, takže väčšinou cestujeme obidvaja. Keď sme mali iba Adamka, chodil všade s nami. Na prvý koncert sme išli, keď mal mesiac.
Celý čas spal. Mal štyri mesiace, keď sme ho zobrali na turné v Česku. Pamätám si, že cestou domov strašne plakal, nevedeli sme ho utíšiť. Vtedy som si prvýkrát povedala, že sme to asi prehnali. Keď ho teraz občas vezmeme, číta si v šatni. Anička by zas veľmi rada chcela chodiť s nami, ale neobsedí v zákulisí, príde za mnou na pódium.
Ona naše odchody z domu niekedy znáša veľmi zle. Keď sme odchádzali prednedávnom, dostala asi 20-minútový hysterický záchvat. Vtedy je to hrozné, aj mne je do revu. Paradoxne, keď sme už boli preč, upokojila sa. Aj moja, aj Michalova mamka si s nimi vedia poradiť. Vidím však, že na nich je to niekedy tiež už priveľa. Moja mamka má takmer celý život ťažkú astmu a cítiť, že nemá toľko energie a možno ani trpezlivosti ako pred pätnástimi rokmi, keď sa narodil sestrin syn.
