„Kecajú“ vám babky niekedy do výchovy a rozmaznávajú deti, keď sú s nimi?
Nie, väčšinou rešpektujú to, na čom sa dohodneme. Majú však tiež právo ich vychovávať, keď nie sme doma. Keď sa niekedy nevedia dohodnúť, riešime to cez telefón. Moja mamka väčšinou každú dilemu zakončí vetou: „Robce, jak scece.“ Tým povie všetko. (smiech)
Hľadala si prípadne aj inú alternatívu, aby si nebola toľko na cestách?
Takto to máme nastavené od začiatku, takže sa len snažím deti k tomu viesť. Nájsť správny balans nie je jednoduché. Navyše po covide som stále hladná po koncertovaní. Užívam si to. Veľmi dobre si ešte spomínam na časy, keď som pred koncertom dostala totálnu úzkosť, prišiel strašný plač a nechcela som ísť na pódium. Teraz si akoby kompenzujem tie dlhé roky, ktoré vidím len v zvláštnej hmle.
Čo robíš inak, aby sa tie časy už nevrátili?
Vážim si samu seba a začala som sa mať rada. Uvedomujem si svoju hodnotu. Už viem, že nestojí na hejte a komentároch anonymných ľudí. Nadobudla som sebavedomie a konečne sa viem za seba postaviť. Mám pocit, ako keby som sa vrátila k sebe, akou som bola kedysi dávno. Tak si viac užívam všetko, čo mám. Zároveň mi došlo, že náš čas tu je obmedzený a konečný, preto ho trávim čo najkvalitnejšie s ľuďmi, ktorých ľúbim, a aj oni mňa. Každému by som dopriala, aby sa mal tak dobre ako ja teraz.
V roku 2015 si v jednom z rozhovorov povedala, že tvojím snom je hrať a spievať v tme, vraj by si to celé viac precítila. Stále po tom túžiš?
Nie, už to nepotrebujem. Vtedy som mala pocit, že keď sa schovám v tme, viac sa uvoľním. Súviselo to s mojím nízkym sebavedomím a veľkým strachom z ľudí.
Napadlo ti niekedy, čo by bolo, keby nebolo SuperStar?
Neviem, ale hoci som vyštudovala učiteľský odbor, nikdy som sa nevidela za katedrou. Štúdium ma bavilo, no už popri škole som sa venovala spevu. Spievala som v rôznych zoskupeniach v Prešove. Dokonca sme chystali program s jednou kapelou a plánovali sme vystupovať na svadbách. Ani jeden koncert sme neodohrali, lebo prišla SuperStar.
Už si spomínala, že tvoj manžel Michal je zároveň tvojím manažérom. Kto však manažuje vašu domácnosť, rodinu?
Máme to podelené. Môj muž manažuje všetky ekonomické záležitosti, platí účty, lebo v tomto som ja kompletne mimo. Ja zariaďujem nákupy, mám prehľad o krúžkoch pre deti a ich programe. Ale to tiež len vďaka Michalovi, ktorý nám zriadil perfektne prehľadný online kalendár. Vie sa postarať naozaj o všetko.
Keď boli deti malé a mne sa nedarilo dojčiť, kŕmil ich. Keď ma bolel chrbát, nosil ich v nosiči. Veľakrát v tej depke, ktorú som z toho mala, som sa na neho dívala a hovorila som si: „Načo ma vôbec majú, keď som taká neschopná? Keby som tu nebola, poradia si aj bezo mňa.“
Prekvapil ťa, že je taký starostlivý?
Nie, vedela som, koho si beriem. My sa poznáme od 11 rokov, chodili sme spolu na skauting. Vždy bol veľmi samostatný. Vie si ušiť oblečenie i závesy, navarí, vyrobí stôl, no všetko, čo si zmyslíš.
Teraz sa mi natíska otázka: A ty teda čo robíš?
Rada nám vytváram domov. Varím, pečiem, zaváram.
Stále si strážiš váhu pomocou kalorických tabuliek?
Rok a pol som bola na kalorických tabuľkách a všetko som si vážila. Podotýkam, pod odborným dohľadom. Chcela som sa o jedle naučiť viac a jesť nutrične vyvážene. Už to nerobím. Keď cestujem, nemám šancu si jedlo dokonale ustrážiť. Stravujem sa aspoň tam, kde viem, že varia poctivo. Dám si pokojne aj sladké, keď mám chuť. Dezert po obede si s mužom obyčajne rozdelíme. Sme gurmáni a radi sa ideme spolu najesť. Dáme si rande. Pokojne niekedy vyrazíme z domu skôr, len aby sme si užili jeden druhého.
Kto z vás je vtipnejší?
Jednoznačne môj muž. Má suchý britský humor. Občas mi to lezie na nervy, keď sa snažím povedať niečo vážne, ale inak to milujem. Humor je podľa mňa najviac sexi vec na svete. A k tomu trošku irónie a sarkazmu. Vôbec mi neprekáža, že si zo mňa takpovediac robí srandu. Keby bol ku mne ako med, bola by to nuda. Páči sa mi, že aj Adam to po ňom zdedil. Anička má šesť rokov a irónii zatiaľ nerozumie. Nechápe, prečo sa smejeme, dotkne sa jej to. Musí sa naučiť, inak bude humorom bitá, keď žije v takej rodine. (smiech)