Spomínali ste, že keď ste predvlani sledovali šou ako divák, povedali ste si – že do dvoch rokov budete v Let´s Dance tancovať aj vy. Dnes je jasné, že to bola doslova veštecká vízia. Bolo v nej aj to, že to celé vyhráte?
(Úsmev) Hovoril som si, že budem veľmi rád, keď tu budem. Nič viac som si nepredstavoval. Dodnes som vďačný hlavne za tú možnosť toto všetko zažiť. Bol to neuveriteľný čas.
Ten vám postupne prinášal čoraz viac pochvál od poroty a náznakov, že vo vás vidia budúceho tanečného kráľa. Sama si uvedomujem, že som na konci, keď sa čakalo na ortieľ medzi vami a Jurajom Lojom, takmer necítila napätie, či to vyhráte alebo nie. Zdalo sa mi to jasné… Vy ste v tých sekundách rátali aj s tým, že nevyslovia vaše meno?
Ja som s tým rátal počas celej šou. Bolo by veľmi egocentrické, keby som bol presvedčený, že to musím vyhrať ja. Obzvlášť, keď rozhodujú ľudia a ich sympatie. Už len preto, že Juraj je jeden mimoriadne sympatický a zároveň obdivuhodne pracovitý človek.
Takže s vami všetky tie slová uznania nič nerobili? Nedodávali vám sebavedomie?
Skôr mi dávali pocit zodpovednosti za ďalšie výkony v ďalších kolách. Čím viac vás totiž chvália, tým viac narastajú očakávania. Počúvať priveľa pochvál je tak nakoniec dvojsečná zbraň.
Ale asi dobre padnú človeku, ktorý na svoju chvíľu musel čakať a živiť sa všetkým možným, len nie tým, čo vyštudoval. Nemá potrebu o to viac si vychutnávať svoje hviezdne momenty?
Práve preto, že som ešte prednedávnom, počas korony, pracoval ako florista, člen esbéesky, tlmočník a učiteľ, neulietavam na nejakom pocite slávy. Naopak, veľmi silno si uvedomujem pominuteľnosť každého takéhoto okamihu.
Ako to človek zvláda, keď je jedno, čo vie, lebo to nemá kde ukázať? Bojovali ste s pocitom, že sa niekde asi stala chyba a nevybrali ste si svoju profesiu správne?
Určite áno. Zažívate sklamanie a pýtate sa samého seba – čo sa stalo? Čo som spravil zle? Musel som však zároveň brať do úvahy situáciu, ktorá tu vtedy bola. Bola pandémia a nebol som sám, kto zostal bez práce. Školu som skončil so šiestimi pripravenými projektmi, ale všetky sa zrušili, keďže sa kultúra na dlho zavrela. Vedel som však, že chcem hrať, a kým to nepôjde, bol som odhodlaný trpezlivo si zarábať inak a čakať na svoju chvíľu. A keď príde, chytiť sa jej všetkými desiatimi.