Úprimne, nemali ste pochybnosti či strach?
Ani pochybnosti, ani strach. Mám skvelú rodinu a priateľov, vedela som, že keby bol problém, mám za kým ísť. Som od detstva veľmi samostatná a ako to povedať, tvrdá? Viem si poradiť so zložitými situáciami, nerútim sa a aj v ťažkostiach sa mi darí mať dobrú náladu a pozerať skôr dopredu ako späť.
Neviem, či je to povaha alebo následok pätnástich rokov vrcholového športu, možno oboje. V každom prípade, kto zvládne pretekať s únavovou zlomeninou priehlavku, nebojí sa nevyspatia a celodenného hojdania plačúceho bábätka. A hlavne, keď sa z celého srdca chcete stať mamou, všetky tie starosti a ťažkosti sú niečo, čo k tomu jednoducho patrí. S tým sa musí počítať, ale ten zmysel, to, že je to „drina“, ktorá znamená vychovať a dávať lásku svojmu dieťaťu, to ma z toho vždy dostane.
Počítali ste aj s tou možnosťou, že sa to nepodarí? Že sa mamou nikdy nestanete?
Asi do takej miery ako každá iná žena. Ani v páre sa to nemusí podariť. Môj život je veľmi pestrý, mám záujmy, mám pre čo žiť. Ak by to predsa len v onom čase nevyšlo, mala by som svoje dni čím naplniť. Ale priznávam, že by som bola z neúspechu tak trochu smutná.
Bol aj plán „B“?
Plán „B“ som nemala, nie som plánovací typ, idem krok za krokom. Vyšiel krok jeden. Ďalší krok nedokážem odhadnúť. Možno by som zvážila pestúnsku starostlivosť, ale naozaj neviem, v tej situácii som nebola.
Rozhodli ste sa pre umelé oplodnenie spermiami od neznámeho darcu. Je náročné vybrať otca pre svoje dieťa?
A viete, že nie? Zase toľko toho na výber nie je. Človek vyberá úplne základné parametre ako vlasy, oči, výška, aby mu bol potomok plus-mínus podobný. Prelistujete si zoznam darcov, označíte pár z nich a vyberiete finalistu.
Sú páry, ktoré umelé oplodnenie zvládajú v pohode, iné zase nie. Ako ste to zvládali vy? Bez partnera...
Umelé oplodnenie a inseminácia je dosť veľký rozdiel. Ja som bola „len“ na inseminácii, čo je zákrok trvajúci asi dve sekundy. Žiadne hormóny, žiadne injekcie. Dá sa to v pohode zvládnuť asi rovnako ako návšteva gynekológa. Aby som však zachovala nejakú úroveň romantiky, povedala som doktorovi, ktorý spermie aplikoval, že to s ním bolo veľmi pekné. Doktor aj sestrička sa veľmi smiali, a tak z toho mám aj ja celkom fajn zážitok.
Pamätáte si na ten okamih, keď sa na tehotenskom teste objavili dve čiarky?
To si pamätám dosť presne! Bolo to v čase, keď už malo byť vidieť, že som tehotná, ale testy boli negatívne. Myslela som si, že to nevyšlo, a povedala som si: „No nič, tak si aspoň môžem dať vínko na rodinnej oslave.“ Na druhý deň ma hrozne boleli prsia a tiež hlava, toho vína asi bolo viac. Bolo mi to podozrivé. Nasledujúci večer som išla so sestrou na taký veľký táborák s muzikou, niesli sme si gitary a sestra so sebou vzala aj tehotenský test, keďže moje „bolesti“ vyhodnotila ako signál. Pamätám si, že na toaletu sa tam chodilo k niečej babičke na 4. poschodie, kam sme sa napchali obe. A aha! Nedávno sme tento test našli v obale na gitaru.