Povedzme si to na rovinu. Nájsť si v dnešnej dobe a v istom veku partnera je rovnako veľkou výzvou, ako mať dieťa hneď, ako sa preň rozhodneme...
Toto je pálčivá otázka. Veľa ľudí, ktorí si len prečítajú titulok, má tendenciu hodnotiť ženu v mojej či podobnej situácii rôznymi nelichotivými prívlastkami. Napríklad, že je žena veľmi náročná alebo neznesiteľná, a preto nikoho nemá. Veľmi sa nezamýšľajú nad tým, že sa s ňou možno niekto vo vyššom veku rozišiel či deti mať nechcel. Inak je to, samozrejme, otázka kompromisu, veľa žien je radšej s niekým, kto „je k dispozícii“, len aby nezostali samy. Prečo nie? Ale ja to tak nemám. Mať dieťa je náročné a mať ho s niekým, o kom si nie som úplne istá, nebolo riešenie.
Tak „minuli sa“ vhodní partneri, alebo vekom naozaj stúpajú naše nároky? Ako to bolo u vás?
Trochu som odpovedala v predchádzajúcej otázke. Myslím si, že nie som náročná na konkrétne parametre. Nepotrebujem, aby bol muž bohatý, svalnatý a podobne. Mám nároky len na to, ako sa s ním cítim ja. Aby tam bolo „niečo“. Aby mi imponoval. U mňa konkrétne bol dôvodom, prečo som v 35 rokoch zrazu ostala sama, komplikovaný vzťah s mužom, ktorý nemal úplne vyriešenú svoju minulosť a prišiel s tým, že okrem iného už nechce mať deti. Chápem, prečo to tak mal, ale pre mňa to bohužiaľ nebola cesta.
... a povedzme si tiež to, že bez chlapa je mať dieťa trošku behom na dlhú trať. Vy ste sa svoj beh, ako vrcholová atlétka, rozhodli odbehnúť trochu inak. Sama a odvážne...
Človek je sám zodpovedný za to, aký život žije, za jeho naplnenie a za svoje šťastie. Neviem, či je to odvaha alebo jednoducho nasledovanie toho, čo človek cíti ako správnu cestu. Dlhé to zas tak veľmi nebolo. Celé to trvalo iba tri mesiace.
Ako dlho vo vás však driemalo toto rozhodnutie? Stať sa single mamou?
Nebolo to urýchlené rozhodnutie. Nejaký čas som ešte zostala vo vzťahu, kde už bolo vyrieknuté, že dieťa nebude. Mala som čas nad všetkým rozmýšľať, aj nad tým, aké dôležité je pre mňa byť mamou, čo by to znamenalo. Po definitívnom rozchode som sa rozhodla celkom rýchlo.
Vedela som, že sa z tohto vzťahu budem sama dlho oklepávať, nemala som energiu ani náladu na randenie. Mala som 35 a povedzme si pravdu, ak sa aj s niekým zaujímavým zoznámite, nejaký čas trvá, kým sa to dostane do roviny, keď sa rieši dieťa. Na strane druhej, krivka rizík a problémov spájajúcich sa s oplodnením a tehotenstvom sa s vekom exponenciálne zvyšuje, nechcela som riskovať, že mi utečie vlak.
Žien, ktoré ostali na dieťa či deti samy, je neúrekom. Veľa z nich sa však nerozhodlo dobrovoľne. Vy ste si to vybrali dobrovoľne, a preto ma zaujíma, aké boli reakcie rodiny či okolia.
Od rodiny aj blízkeho okolia som dostala podporu, prijatie a ponuku pomoci, keď bude niečo potrebné. Rodičia boli nadšení a tešili sa na vnúča.
Nepresviedčali vás, že si máte radšej hľadať partnera a potom zakladať rodinu?
Nie, naozaj nie. Pýtalo sa na to len pár chlapov takým tým spôsobom: „a nebolo by lepšie mať to dieťa s niekým?“. Jasné, že by to bolo lepšie, ale môj príbeh sa jednoducho vyvinul iným smerom.