Slovenský divadelný a filmový herec, člen súboru Slovenského národného divadla, pôvodne rezbár a chlap z Oravy. Aj takto by sme mohli opísať sympatického tvorcu, ktorému sa za posledné obdobie v profesionálnom živote skutočne darí. Divákom sa dostal do povedomia vďaka seriálu Panelák, kde stvárnil postavu Nora. Neskôr ho bolo vidieť na doskách Nitrianskeho divadla, odkiaľ sa postupom času presunul do Bratislavy. Dlhé roky sa venoval najmä divadelnému herectvu, ktoré je podľa jeho slov stále jeho najväčšia srdcovka. V uplynulých mesiacoch však dostal viacero filmových príležitostí, za ktoré je, samozrejme, veľmi vďačný.
Sme takí kresťania, že by sme vraždili
Chceme či nie, každý z nás by dokázal povedať vlastnosti, ktoré ho na druhých ľuďoch hnevajú. Rovnako to je aj v Milanovom prípade. V tom, čo si na ľuďoch váži a čo ho naopak neuveriteľne hnevá, má jasno. A špeciálne na Slovákoch, očividne má o nás jednoznačnú mienku!
V prvom rade si Milan stojí za pomerne odvážnym tvrdením. Slováci ako národ sú podľa neho neskutočne homofóbni.
,,Brutálne! My sme najhomofóbnejší národ. My sme takí kresťania, že by sme najradšej vraždili, a všetkých rovno ukrižovali. Rad radom, keď je niekto trošku iný. My sme hrozní..“
Neuteká ani pred faktom, že aj on je Slovák a taktiež na sebe vidí mnoho chýb, na ktorých by chcel pracovať. Nie je dokonalý, ovplyvnila ho výchova a pochopiteľne aj spoločnosť, v ktorej žije.
Druhých okamžite odsúdime
Druhá vlastnosť, ktorá mu vadí ešte oveľa viac je pokrytectvo. Doslova s nechuťou hovorí o tom, že mu neuveriteľne prekáža obrovská faloš našej, slovenskej nátury.
,,My sme kresťania v kostole, ale doma to úplne všetko popierame. Či názor na iných ľudí, inú vieru, orientáciu, iný politický názor. Okamžite druhých odsudzujeme,“ povedal sklamane. Myslí si, že náš národ je naozaj nepoučiteľný. Chce,, aby sme boli vyspelejší a pozerali sa na druhých ľudí úplne inak. Avšak aktuálne sa to stále nedeje, sme podľa neho zaseknutí a nikam sa neposúvame.
,,A ja to viem aj podľa reakcií ľudí okolo mňa. Či hrám homosexuála alebo mafiána, nikdy nevyhoviem. Keby som bol radšej niekde ticho, alebo si robil srandu. V tomto sme takí jednoduchší,“ povedal s tým, že napriek rezolútnemu vyhláseniu, nehádže všetkých ľudí do jedného vreca. Nemyslí si, že sú všetci rovnakí, len ho niekedy hnevá, ako sa väčšina ľudí v jeho okolí správa.
Jednoducho povedané, fandí všetkým!
Rovnako obhajuje aj myšlienku, že každý má podľa neho rovnaké právo na život. Všetci si môžu predsa robiť čo chcú! Je známy tým, že nikdy nikoho neponižuje, vždy sa snaží byť k ľudom priateľský a nápomocný. V jeho profesii to koniec koncov, nemusí byť samozrejmosť. Nemôžeme pochybovať o tom, že by mohol skĺznuť na úplne iné cesty. Milan však z tej svojej, svedomitej, odhodlanej a zároveň láskavej trasy však určite zísť nechce.
,,Každý nech si robí čo uzná za vhodné. To, že ja idem tou ťažšou cestou je moje rozhodnutie. Nikoho neodsudzujem, ak ide iným smerom. Nie som umelec, ktorý sa zhora pozerá na iných. Som aj vďačný divák, rád si pozriem aj niečo jednoduchšie. Viem jednoducho fandiť všetkým. A taktiež... Talent je jedna vec, ale druhá vec je tvrdá práca,“ povedal s úsmevom sympatický Milan Ondrík.
Má pocit, že ho je veľa a všade!
Milan prezradil, že neprijíma bezpodmienečne všetky roly, ktoré sa mu ponúknu. Veľmi dôkladne si medzi nimi vyberá, hovorí, že v aktuálnom štádiu svojej kariéry by nehral len tak hocičo. Taktiež na pravú mieru uviedol, že je pre neho dôležité ako ho je vidieť. Nechce brať povrchné a primitívne úlohy.
Rovnako odmieta aj tie príliš jednoduché, sú pre neho nudné. Nezáživné sú aj tie, v ktorých by hral vo svojej komfortnej zóne a nikam inam by sa neposunul. Talentovaný herec si preto volí vždy tú ťažšiu cestu: ,, Jasné, že je pohodlnejšie byť v nejakej škatuľke - je to aj finančne lepšie, ideš si na nejakej pohodlnej vlne, moc sa ti charakter nemení. Mám inak aj pocit, že za posledné obdobie je ma všade veľa! Začal som točiť filmy, som v Zrade. Ale musím si dať pozor, aby sa ma konzumný divák neprežral, aby som ešte mal čo ponúknuť. Chcem tie postavy stále deliť a rozlišovať, chcem aby každá bola iná. Vizážou, rozmýšľaním, emóciami,“ hovorí presvedčivo Ondrík.