Obyčajná otázka, ktorá však nikdy nestratí hodnotu. Ako sa máte?
Ďakujem za opýtanie, pred pár týždňami sme mali láskyplné stretnutie hlásateľov a hlásateliek, bolo nás deväť, a ako povedal Miloško Bubán, za 21 rokov sa nám nepodarilo stretnúť sa v takejto zostave, o to väčšia radosť to bola. V týchto časoch je to vzácne, nájsť si čas pre bývalých kolegov, potešiť sa nielen z profesijnej, ale aj z ľudskej blízkosti, zaspomínať a dozvedieť sa, čo máme nové. Pohladilo mi to srdiečko a dodalo energiu do ďalších dní. Bolo to nečakane milé, dobré, veselé a zdravé a viem, že sme to cítili všetci rovnako...
Dočkali ste sa už prvého dôchodku? V ostatných mesiacoch sa váš „odchod“ do dôchodku častejšie rozoberal. Zmenilo sa týmto prechodom u vás niečo?
Nie, dôchodok ešte neprišiel, ale všetky potrebné dokumenty sú odovzdané. Niekde som to tak s ľahkosťou povedala, že mám dôchodkový vek, a začalo sa to šíriť, čo nakoniec nie je zlé, ak môžem osloviť svojím pozitívnym nastavením a radosťou, že nastal čas, aby som začala pracovať na tom, čo som si odkladala na „dôchodcovské časy“. A zároveň som si uvedomila, že musím byť ešte zodpovednejšia k svojmu zdraviu a viac sa o seba starať, pretože na všetky svoje „dôchodcovské“ plány potrebujem ešte veľa energie.
Našťastie, dnes už táto etapa života nie je žiadnym strašiakom a ani dnešní dôchodcovia nie sú takými, akých si ich predstavujeme.
Presne tak, mnohí dnešní dôchodcovia sú moderní, aktívni, vzdelaní, rozhľadení a v dôchodkovom veku chcú žiť kvalitný život a vychutnávať si každý okamih s veľkou dávkou pokory, úcty k životu a s vďakou za všetko, čo im bolo dopriate.
O čom sa však v priebehu rokov hovorilo oveľa menej, je, že ste napríklad ako vysokoškoláčka hrávali na experimentálnej scéne pre divadlá malých javiskových foriem. Nakoniec herectvo nebolo tou cestou, po ktorej ste sa vydali. Prečo?
Vy ste sa na mňa pripravili. Bola som predovšetkým recitátorka poézie a hrala som počas vysokej školy v divadielkach poézie u Rollanda. Herectvo ma nelákalo, ani nemám na herectvo talent, ale divadlo bola moja láska a chcela som ísť študovať divadelnú vedu. Na VŠMU ma neprijali, a tak som si dala prihlášku na Filozofickú fakultu UK a vyštudovala som pedagogický smer – slovenčina – francúzština.
Zostala som teda pri milovanej slovenčine, jazyku a literatúre a pribudol mi francúzsky jazyk. V tých časoch to nebola až taká preferovaná kombinácia, najväčší záujem bol o štúdium slovenčiny s angličtinou alebo s nemčinou, a tak som prežila 5 rokov vysokej školy na malej katedre románskych jazykov, v takmer familiárnom prostredí.
Istý čas sme mali francúzsku lektorku Sabinu, ktorá sa priatelila s Dominikom Tatarkom, a mávali sme hodiny konverzácie v Kryme aj s ním, kde sme pofajčievali a filozofovali. Popri tomto štúdiu som recitovala, hrávala v divadielku u Rollanda a od druhého ročníka som externe spolupracovala s televíziou ako programová hlásateľka.
Je ešte niečo, čo o Soni Müllerovej nevieme?
Možno by som sa mohla pochváliť svojimi televíznymi a rozhlasovými cenami. Na poličke mám ceny za Najmoderátorku Slovenského rozhlasu, Najmoderátorku Rádia Roch FM a 4 ceny OTO, teda Osobnosť televíznej obrazovky, jedného OTA dokonca absolútneho za rok 2003. A že som v Slovenskom rozhlase okrem iného niekoľko rokov moderovala každú sobotu predpoludním magazín Esprit s výnimočným spisovateľom Petrom Pišťankom, ktorý už nie je medzi nami.