Po tom, ako hudobníčka I am Rosie absolvovala liečenie, je schopná otvorene hovoriť o závislosti od liekov aj pomáhať iným ľuďom, ktorí so závislosťou bojujú.
Na sociálnych sieťach pandorinu skrinku otvorila. Rozhodla sa ísť touto cestou, aby pomohla aj iným: "Moja 4 mesačná liečba je oficiálne na konci a riadne splnenápobyt ktorý mi zmenil život a pohľad na život. Prvýkrát v živote som sa zastavila a venovala som čas iba sebe. Nie je vôbec zlé sa z toho pozláteného obláčika vrátiť späť nohami na zem a vidieť reálny život a naozaj ťažké osudy ľudí. Potrebovala som to a veľa... Predtým mi už radosť neurobilo nič. Teraz sa radujem z každej maličkosti. Naučila som sa prvýkrát v živote jesť a pravidelne jesť! Prepadla som joge, zase som začala čítať knihy hlavne o psychológii to ma strašne baví. Uplietla som si prútený kôš, zistila som ako funguje podvedomie vďaka Art Terapii, našla som svojich veľa spúšťačov a ako s nimi pracovať. Dokážem dýchať oveľa lepšie, pretože tlak na hrudi sa radikálne zmiernil. Vlastne vôbec nechápem ako som s tým všetkým mohla žiť a ešte vydržať to, tak dlho. Teraz ma čaká 6 mesačný stacionár, kde budem pokračovať v liečbe," opísala na svojom profile.
"V tejto chvíli je priorita ročná abstinencia od všetkého a potom sa vrhnem na vyrovnávanie s traumami. Je to beh na dlhú trať, ale stojí za to. Aj keď moje nálady sú ako na horskej dráhe, tak to všetko chce čas. Či sa bojím ísť von? Bojím a veľa! Vonku to totiž nebude žiadna sranda," zverejnila na svojom Instagrame I am Rosie.
Speváčka začala mať so závislosťou problém, keď jej zomreli blízki. Spustili sa jej v noci panické ataky. Začala si pomáhať liekami, ktoré ju utlmili a pomohli jej zaspať.
Najprv jej ich predpísala lekárka, neskôr si ich kupovala na čiernom trhu. Denne ich skonzumovala desiatky. Táto závislosť sa výrazne podpísala na jej zdraví. Začala mať epileptické záchvaty. Keď sa problémy nabalovali, rozhodla sa vyhľadať odbornú pomoc. Do liečenia dala všetku svoju energiu. Dnes chce o týchto problémoch hovoriť. Najmä podporiť ľudí, ktorí sa rohodnú bojovať, ak sa ocitli v rovnako ťažkej situácii. Podpora je totiž v takejto životnej situácii azda to najcennejšie.
