Sociologička Silvia Porubänová.
StoryEditor

Sociologička Silvia Porubänová: „Slovenky na sebe hľadajú len nedostatky.“ Prečo?

26.07.2023, 09:33
Celebrity

Mama z nej chcela mať lekárku, otec architektku, no Silvia Porubänová si vybrala sociológiu. Domnievala sa, že vylieči celú spoločnosť. Iba sa pousmeje, ako rýchle z toho vytriezvela. Na Slovákov sa však nepozerá negatívne, práve naopak. Odborníčka na rodovú rovnosť aj za posledné roky vidí v našej spoločnosti veľké pokroky.

Aké obdobie aktuálne prežívate, na čo sa sústreďujete?

V prvom rade už nemám dôvod ani potrebu čokoľvek si dokazovať. Zatiaľ stále žijem mimoriadne intenzívny pracovný život, ale za posledné roky si už vyberám, s kým som ochotná tráviť svoj čas, koho názory ma zaujímajú, a vyhýbam sa tým, ktorí ma oberajú o energiu. Tak v súkromí, ako aj v práci.

Neznášam konvencie, snobizmus, malomeštiactvo, pretvárku. Som nad vecou, naučila som sa mať sa rada a verím, že raz sa ešte naučím snoubordovať a na dôchodku si zariadim svoje bývanie poriadne bláznivo, no najmä podľa svojich predstáv, bez ohľadu na to, čo si kto pomyslí.

Do akej miery je pre vás dôležitý imidž, najmä pokiaľ ide o vašu prácu?

Našťastie, nikdy som nepodliehala žiadnemu verejnému nátlaku, ani čo sa týka módy alebo zjavu. V tomto mi rodičia nechali voľnú ruku, a tak som rada nosila uzučké rifle a otcove „švédske“ košele. Hovorievalo sa, že vyzerám ako hipisáčka. Ako sa obliekam, stylujem, určite odráža to, čo sa vo mne odohráva. Mám obdobia, keď to preháňam s bižutériou, potom som zas minimalistická. Málo mi záleží na tom, čo si o mojom vkuse myslia iní.

Len sa pousmejem a začudujem nad tým, keď dostávam písomné reakcie na to, prečo nosím v televíznych diskusiách okuliare vo vlasoch, niekomu sa zasa nepáčia výrazné korále a podobne.

Patrím medzi ženy, ktoré si dávajú záležať na tom, aby mali vždy upravené nechty, pestovanú pleť a nevychádzajú von bez štipky mejkapu. Nestotožňujem sa s tým, že slovenské či zahraničné kongresy by mali byť plné nenápadných dám, ktoré nevyčnievajú z radu. Práve naopak, nech sa odprezentujú aj odevom, výrazom, čímkoľvek jedinečným a osobitým.

Tri roky zastávate post riaditeľky Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Smerujeme k väčšej rovnosti?

Ak mám hodnotiť obdobie len týchto troch rokov, ide o špecifickú situáciu, lebo v našej spoločnosti sa udialo veľa nevídaných vecí. Napríklad nútená izolácia v čase pandémie a to, že ženy boli často v prvej línii a o deti, domác[1]nosť sa starali muži, znamenalo veľkú zmenu.

Takzvaná generácia nových mužov, povedzme pod štyridsiatkou a okolo nej, posilnila svoje postavenie v prístupe k partnerkám i deťom. Určite sa v tomto ohľade správajú úplne ináč ako ich otcovia. Plne sa oddávajú aj starostlivosti o úplne malé deti, čo niekedy nebolo bežné. Pomaly tým prekresľujeme mapu partnerských a rodinných vzťahov a je to nepochybne veľmi žiaduca a pozitívna zmena smerom k rovnosti a spokojnosti pre všetkých.

Ktoré z tém v tejto oblasti sú vám najbližšie?

Hm, ťažká otázka... asi zosúladenie pracovného, rodinného a osobného života. Taktiež sa rada zaoberám zastúpením žien v politike a vo verejnom živote. Ktoré krajiny nám môžu ísť v témach rodovej rovnosti príkladom? Určite severské krajiny, ale rovnako aj Španielsko, s ktorým máme do istej miery porovnateľnú minulosť.

Aj Španieli zažili diktatúru, hoci fašistickú, a nie komunistickú. Tiež sa nemohli pochváliť ukážkovým HDP a do istej miery u nich ešte pred pár desaťročiami prevládal patriarchálny prístup, no napriek tomu majú napríklad vyššie zastúpenie žien vo verejných funkciách, ako je to u nás.

 

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/celebrity, menuAlias = celebrity, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
15. júl 2024 08:13