Náhody neexistujú, fajn. Ale vy ste k herectvu naozaj pričuchli tak trošku náhodou. Gramatickou náhodou. Je to pravda?
Áno, nechcela som ísť na dramatický, ale na gramatický krúžok. Chcela som sa učiť gramatiku.
Prečo?
Lebo sme sa v tom čase učili vetnú skladbu a mňa to veľmi bavilo. Bola som v tom fakt dobrá, a keď kamoška povedala, že chodí na gramatický krúžok, tak som sa nadchla, že jasné, idem aj ja, veď ja tej slovenčine rozumiem, bude to super. Lenže nakoniec som sa ocitla na dramatickom krúžku a už som ostala.
Celé sa to odohralo v Grasalkovičovom paláci, čiže keď dnes idete okolo, môžete si zaspomínať, aha, tu sa začala moja kariéra...
Ako veľmi mladá ste sa stali mamou, mladá ste sa rozviedli a museli sa postarať o živobytie, dieťa, neskôr deti. Obracať sa. Čo všetko ste robili pre to, aby ste sa zabezpečili? Pýtam sa, lebo ste možno nemali vždy možnosť živiť sa len svojou hereckou profesiou, nakrúcať, dabovať...
Ja som ťahúň. Keď som netočila a nehrala, tak som po nociach robila preklady filmov, úpravy dialógov. Aj keď na úkor voľného času alebo spánku. Lebo rodinný rozpočet nepustí, a keď sa netočí, nehrám v divadle, nie som niekde zamestnaná, niečo robiť musím, aby som to vykryla. Tak som to vykrývala prácou za počítačom a mala som ju vlastne rada, bola dôležitým pilierom môjho života. Nebojím sa však žiadnej roboty, keď bolo treba, išla som čapovať pivo a predávať párky. Moji rodičia prevádzkovali kúpalisko a ja som s nimi tiež niekoľko rokov pracovala, starala som sa o zásobovanie, predávala som.
Dnes to vyzerá tak, že sa vám darí. Hráte v divadle, v úspešných muzikáloch a všímame si, že ste si v posledných rokoch s úspechom podmanili sociálne siete. Na sociálnych sieťach (Instagram, YouTube, TikTok) vás sleduje zhruba štvrť milióna ľudí – to je toľko ľudí, koľko obyvateľov majú Košice. V rebríčku Top influencerov časopisu Forbes za rok 2022 ste obsadili ôsmu priečku. Máte sledovateľov, ľudí, ktorí sa k vám opakovane vracajú a niečo u vás hľadajú. Čo ľudia hľadajú u Zuzany Vačkovej, známej aj ako Zvedavá Zuza?
Iba to, čo Zuzka Vačková ponúka, nič viac (smiech). Zuzka ponúka svoj pohľad na svet, možno nejaké svoje životné objavy,
o ktoré sa rada delí, čo sú veľmi často recepty. Milujem varenie, objavovanie nových chutí a snažím sa preto zdieľať recepty. Najmä teda zdravé... ale aj také, ktoré mám v danej chvíli len rada. No čo, nemusíme byť perfektní (smiech). Myslím si, že život by mal byť pekne vybalansovaný, v niečom môžeme byť striktní, ale prísť povedzme na svadbu k svojim kamarátom a neochutnať ani omrvinku z ich svadobnej torty, lebo som si povedala, že sladké nejem? No určite.
Treba si vedieť aj dopriať. Ja som na seba láskavo prísna... Ľudia teda u mňa nájdu iba mňa, moje divadlo, názory, cestovanie, ranné cvičenie a večerné sedenie pri kozube, záhradu a moje zvieratá, ktoré mi tu kričia, vreštia a robia neporiadok. Veľmi rada dávam na Instagram svojho kocúra. Ktovie. Možno keď si niekto otvorí môj Instagram, tak si povie, že jéj, aká pohoda s kocúrom. A poteší sa, lebo z nejakých dôvodov vlastného mať nemôže. Ani ja som ako dieťa mačky nemala.
Cítite ako influencerka zodpovednosť?
Určite, samozrejme. Ja však celkovo cítim životnú zodpovednosť, za seba, za to, čo do svojho života púšťam, a, samozrejme, aj za to, čo púšťam ďalej na sociálnych sieťach. Žasnem, keď vidím, ako niektorí ľudia cez svoje sociálne siete podnecujú nejaký konflikt. Nepochopiteľné.
Ako to myslíte?
Minule som v príspevku nejakej svojej kamarátky – ktorú už nesledujem – videla, že prihodila fotografiu nejakého mileneckého či manželského páru a napísala: pozrite sa na toho chlapa, však to je čistý hňup, len sa na nej priživuje, to je strašné sa na neho pozerať. A tým nepriamo vyzvala ľudí, aby sa pridali a napísali svoje názory, aké to je ozaj strašné. Neverila som vlastným očiam a hovorila si: toto je načo dobré? Nehovorím, že treba zatvárať oči pred problémami, ale vyzvať ľudí, aby spolu so mnou hejtovali zovňajšok človeka? Veď to sú predsa také nepodstatné veci, či má niekto dlhé nohy alebo veľký nos, alebo mastné vlasy. Snažím sa na svojich sociálnych sieťach zdieľať veci, ktoré považujem za dobré, príjemné, ale aj myšlienky, ktoré môžu byť pre niekoho kontroverzné. Aj tie rada vypustím von. Minule som sa trebárs zamýšľala nad tým, ako často formulujeme vetu takto: to je pekné... nepekné... hnusné... zlé.
Čo keby sme radšej povedali: tie šaty sa mi nepáčia. Tým dávam do pľacu alternatívu, že niekomu inému sa páčiť môžu. Zároveň si nepýtame súhlas a pritakávanie svojej „bubliny“ a nejdeme do konfliktu.
Ak mi na influencerstve niečo prekáža, tak je to poplatnosť. Ak vidíme, že zrazu všetky influencerky naraz propagujú povedzme šampón, z ktorého bude mať človek bujnú hrivu a narastie mu milión nových vlasov. Oslabuje to dôveru k produktu. Ten pritom môže byť kvalitný...
No, k tomu načasovaniu. Povedzme, že spolupracujem s firmou. Dostanem na vyskúšanie produkty, a ak mi vyhovujú, dohodneme sa, že budem zdieľať svoju pozitívnu skúsenosť. Ten timing – načasovanie – si však určuje firma v rámci svojej kampane. Čiže to môže byť tak, že som tri mesiace síce spokojná, ale potichu, a rozprávam o šampóne iba svojim kamarátkam, ale potom príde čas, keď mi firma povie: teraz.
A to, že sa môj obsah stretne s tým, čo dajú von ďalšie tri či štyri influencerky, už neovplyvním. Ja predsa neviem, s kým všetkým firma spolupracuje, koho oslovila. Vyberám si však veľmi opatrne, s kým budem spolupracovať, a nikdy neklamem. Nebudem kvôli zisku riskovať stratu dôvery ľudí. Takto neriskujem ani v živote, ani na internete.
