Ako jeho príchod na svet zmenil váš život?
Asi maximálne, ako je možné. Odmalička som vedela, že keď raz budem mamou, bude to naplno. Preto som si život predtým naozaj užívala dosýta, aby som za ničím nemusela banovať, a keď ten moment príde, všetky priority sa zmenia. Najväčšia zmena, ktorú som vnútorne pociťovala, bola neuveriteľná zodpovednosť. Dovtedy som k mnohým situáciám pristupovala ľahkovážnejšie, ale zrazu som všetko začala zvažovať, lebo som si uvedomovala, že som zodpovedná za ďalší život okrem svojho. A môj otec zvykol hovoriť, že som znežnela, odkedy sa mi narodil syn. A napriek tomu, že som mala na seba oveľa menej času, cítila som sa krajšia a ženskejšia.
Študovali ste psychológiu, asi musíte byť dokonalá mama.
Dokonalá rozhodne nie som (smeje sa). Keby som sa mala sama definovať, tak som veľmi benevolentná, ale zároveň som si vybudovala u syna prirodzený rešpekt, takže stačí pohľad a je mu všetko jasné. Občas som prehnane úzkostlivá, ale bojujem s tým, nechcem na neho prenášať svoje strachy. Veľmi mi záleží na tom, aby z neho vyrástol slušný človek, takže už odmalička bazírujem na tom, aby sa zdravil, poprosil. Ak deťom nebudeme vštepovať slušnosť od začiatku, v dospelosti sa jej už nenaučia. Keď sa spýtam Romiho, ako by ma definoval on, jeho odpoveď vždy znie: Si tá najlepšia mama na svete. A to je pre mňa najdôležitejšie – že cíti lásku, bezpečie a často sa šťastne smeje.
Čo je podľa vás zásadné pri výchove dieťaťa? Láska? Pochopenie? Komunikácia? Direktívnosť? Jasné pravidlá? Spoločne strávený čas?
Podľa mňa je najpodstatnejšie nepodľahnúť pocitu, že máme patent na život, len preto, že sme dospelí rodičia. Netváriť sa pred deťmi, že sme neomylní. Vzájomný rešpekt je veľmi prínosný vo vzťahu rodič a dieťa. Aj ten malý tvor má predsa SVOJE potreby, pocity, občas už aj názory. Ja som občas fascinovaná, aký poučný môže byť detský jednoduchý pohľad na vec.
aký poučný môže byť detský jednoduchý pohľad na vec.
Dnes je v móde dávať deťom voľnosť. Aký máte k tomu postoj?
Ja som za zdravé pravidlá. Potrebujú ich, cítia sa oveľa bezpečnejšie, keď vedia, v akých hraniciach sa môžu pohybovať. Predsa len nemajú toľko skúseností, aby sme ich nechali zájsť na príliš otvorené pole, pretože ich to zneisťuje, nevedia, ako s tým naložiť. A je v poriadku, keď sa občas pokúsia hranice prekročiť, je to prirodzený proces učenia sa. Ale čo by som pri výchove asi najviac vyzdvihla, je vzor. Dieťa sa najviac a najprirodzenejšie učí pozorovaním, takže treba dávať pozor na to, čo vidí.
Čomu sa syn venuje, na čo má talent?
Myslím, že ešte stále hľadá, čo bude to jeho top. Je dosť všestranný, kreatívny a odmalička športovo zdatný. Dávam mu možnosť vyskúšať, o čo prejaví záujem, aby si vedel vybrať to, čo ho najviac baví. Chodil na tenis, ten sme už vylúčili, rovnako tak atletiku a florbal. Štyri roky tancuje v Jumbo dance school, tri roky robí street parkour. Skúsil aj výrobu keramiky, ktorá ho veľmi bavila. Aktuálne inklinuje k futbalu. Jazyky sú dnes nevyhnutnou samozrejmosťou, takže sa učí po anglicky a po španielsky. Šikovný je aj v počítačoch, teraz má fázu, že z neho bude programátor (úsmev). Chcela by som mu ešte niekam zaradiť hudobný nástroj, ale neviem, či v tom budem úspešná.