Zrejme nielen ja, ale veľa ďalších divákov uvažovalo, či zdvíhačka s Petrom Modrovským, o ktorú ste sa pokúsili v priamom prenose Let‘s Dance, bola spontánny nápad a pre vás možno úplne nečakaný, alebo vopred dramaturgicky dohodnutý.
Keby sme mali priestor ju rozsiahlo trénovať, myslíte si, že by sme ju nenacvičili tak, aby nám na prenose aj vyšla? (smiech)
Ani Gabike Marcinkovej nevyšla, a to ju tvrdo trénovala. Viem, že ste pomerne súťaživý typ, vyprovokoval vás tento nie práve vydarený pokus k tomu, aby ste sa tú zdvíhačku naučili? Hoci chápem, načo by vám to vlastne bolo, a hlavne aký dôvod by mal na to Peter Modrovský.
Ako bolo vidieť pri mojom pokuse, a koniec koncov aj pri pokuse Gabiky Marcinkovej a Matyáša Adamca, tá dvíhačka je jednoducho ťažký prvok a nedokážu ju len tak zrealizovať ani profíci, nieto ešte ja, poloknedľa, ktorá sa kačacím rozbehom vrhne na Peťa. Myslím, že čo sa týka dvíhačiek, mám už do života nadbehnuté. Aj čo sa týka hanby (smiech).
Aká hanba, pobavili ste nás. Cítili ste sa v tohtoročnej šou Let‘s Dance možno komfortnejšie, ako keď ste v nej začínali? Alebo ste boli stále pod veľkým tlakom?
Samozrejme, tlak neodchádzal pred žiadnym priamym prenosom, ani minulý, ani tento rok. Nesiem čiastočnú zodpovednosť za prenos, jeho priebeh, dynamiku, atmosféru. Ale prirodzene sa tam cítim už oveľa viac „doma“. Predsa len, je to iba, akoby sme na Inchebu hodili plachtu, po roku ju strhli dole a našli tam iba nových súťažiacich. Takmer všetko ostatné zostalo, ešte aj šatňu som mal na tom istom mieste. Aj s tými istými košmi na triedený odpad pred dverami.
Tak to má byť. Oľutovali ste niečo, čo vám počas moderovania šou nechtiac „uletelo z úst“?
Nespomínam si na nič konkrétne, ale pravdupovediac neviem, čo by mohlo hoc aj iba čisto teoreticky spôsobiť, že by som to ľutoval. Samozrejme, „v zápale“ priameho prenosu, na ktorý sa dívajú státisíce ľudí, sa môžu vyskytnúť situácie, ktoré by som s odstupom času chcel zmeniť či upraviť, ale kľúčové je, že nič, čo zaznie z mojich úst, nemá zámer ublížiť ani raniť. Takže nič neľutujem.
Ako znášate kritiku?
Veľmi to závisí od jej autora a formy. Napríklad vždy po prenose sme sa stretli s režisérom a kreatívnym producentom Pepem Majeským a on mi povedal, čo sa mu v ten deň páčilo a čo nie. To bola pre mňa najdôležitejšia kritika. Nad komentármi trebárs na internete sa môžem iba pousmiať, a ak je tam poriadna ľudová slovesnosť, napríklad kreatívne nadávky na moju adresu, ktoré som predtým ešte nikdy nepočul, tak to sa aj nahlas zasmejem.
Je k vám vaša žena Adela milosrdná alebo niekedy tiež kritická, či aspoň typicky ironická? Irituje vás to?
Aj jedno, aj druhé, aj tretie a tú kombináciu milujem, pretože o nej je aj náš súkromný, nielen pracovný vzťah. A je to obojsmerná diaľnica, čiže rovnako som ja k Adelke milosrdný aj kritický, aj ironický. Z tohto dôvodu ma to vôbec neirituje, naopak, irónia je základom nášho humoru a humor je jedným zo základných kameňov nášho manželstva.