Seriálový hit Nemocnica je čisto slovenský seriál. Nie je to žiadna adaptácia zahraničného seriálu. Niektorí herci sa však už dávnejšie kriticky vyjadrili k tomu, že televízie v súčasnosti až príliš často adaptujú zahraničné seriály. Aký je váš pohľad na túto skutočnosť?
Bývala som veľmi náročná a kritická na seba, na okolie aj prácu. Asi som dorástla, ale na Slovensku sa po revolúcii zhruba 15 rokov vôbec netočilo. Posledné roky sa točí seriál za seriálom. Myslím si, že je úplne prirodzené, že sa skúšajú všetky modely a formáty. Nesledujem TV a zo seriálov vidím sem tam nejakú časť, ale keby som si mala výbrať, určite si vyberiem slovenský autorský formát pred prevzatým.
Zatiaľ čo v seriáli máte dvoch synov, v súkromnom živote ste matkou dnes už 31-ročnej dcéry Sarah. Čo pre vás znamená byť matkou?
Byť matkou, je ten najkrajší zázrak aký môže žena prežiť. Od narodenia Sarah sa snažím byť tou najlepšou mamou na svete. Dieťa vás neustále cvičí, psychicky aj fyzicky, stále sa musíte niečo nové naučiť, pochopiť, byť neustále v strehu... Byť matkou znamená spoznať čo je strach, dokázať žiť pre ten zázrak a predsa mu dať dostatok slobody a keď dospeje, dokázať ho vypustiť z hniezda. Naučiť sa žiť bez neho a nechať mu istotu, že vás má. Pretože dieťa je dar na celý život.
Keď Sarah odišla študovať do Ameriky, bolo pre vás ťažké stotožniť sa s tým, že odrazu už nie je pri vás?
To bolo peklo. Keď Sarah odletela do Ameriky, aby som sa nezbláznila, vzala som aj ponuku učiť ako prvá na Slovensku filmové herectvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Žila som dva roky medzi Prahou, Bratislavou a Banskou Bystricou. Bola som tak zamestnaná 20 hodín denne a čas akoby letel rýchlejšie. Potrebovala som vtedy, aby ma neustále niečo zamestnávalo.
Netúžili ste mať v živote viac detí?
Vždy som chcela mať veľkú rodinu a vyšlo to trošku inak. Kým Sarah nezačala chodiť do školy, brávala som ju všade so sebou. Na skúšky do divadla aj na nakrúcanie. Ako štvorročná mi dokonca hrala dcéru v najsledovanejšom českom seriáli Zdivočelá země. Vlastne ja mám obrovskú rodinu. Mám veľa filmových detí, dve deti z Ghany, niekoľko študentov, ktorí mi zostali ako deti, proste cestou životom a svetom som si veľkú rodinu adoptovala.
Nie tak dávno ste prekonali ťažké životné obdobie, koncom februára vám zomrela mama. Čo vám vie zaručene pomôcť v náročných situáciách?
Mne keď je ťažko, vždy mi pomáha práca. Robiť fyzicky v záhrade, alebo sa sústrediť na učenie.... Seriálová Matilda bola pri tom keď mi maminka odišla a Matilda mi bola vlastne aj liekom pri tejto strate. Veľa činností a povinností mi nedovolí poddať sa akémukoľvek smútku či bolesti.
S mamou ste zrejme mali blízky vzťah alebo sa mýlim?
Nemýlite. Bola mi oporou a ja jej. Posledné štyri roky sme spolu trávili každý jeden deň. Chýba mi, chcem ju ísť pozrieť, alebo jej zavolať, ale... V mojom srdci bude žiť naveky.