Pred prvým vysielaním mal rešpekt a veľkú trému. „Keď som sa zrazu ocitol v štúdiu zoči-voči tomu, čo sa odo mňa aj od tejto relácie očakávalo, rozmýšľam som, že… Nie, úplne zutekať som sa nechystal, ale nevedel som, či je práve toto moja parketa,“ nešetrí úprimnosťou Peter Duranský. „Potom mi partnerka hovorí, že to nie je správny postoj, tak som si povedal, že keď už som sa na to dal, musím sa snažiť o čo najlepší výsledok.“
Vstup Kataríny Brychtovej mu výrazne uľahčil prácu, diskusná časť relácie pripadla Katke a on sa môže venovať tomu, v čom je najlepší – vareniu. Peter Duranský je michelinský šéfkuchár, ktorý, mimochodom, pred rokmi varil aj po boku Kamily Magálovej v jednej z prvých častí Tajomstva mojej kuchyne. Už ako päťnásťročný praxoval v jednej z top bratislavských reštaurácií, kde sa za osem rokov vypracoval na zástupcu šéfkuchára. Po úspechu v prestížnej svetovej kuchárskej súťaži Bocuse d’Or dostal ponuku pracovať pre šéfkuchára Jaroslava Žideka, nám dobre známeho aj z televíznej obrazovky (Nebíčko v papuľke, Áno, šéfe). Odtiaľ bol už len krok na výslnie.
Prešiel si už všeličím
Peter najprv v susednej Viedni šéfoval kuchyni reštaurácie Medusa a ostatných päť rokov vedie prestížnu reštauráciu Das Loft v centre Viedne, pre ktorú sa mu podarilo získať michelinovskú hviezdu plne iným spôsobom, inak hrozí, že v kuchyni ostanete sám.“
Doma varí manželka
Ako je však možné, že v gastrosektore je problém s ľuďmi, keď povolanie šéfkuchára naberá v posledných rokoch na atraktivite a kuchárske šou sa tešia nevídanej obľube? „Je to jednoduché, ľudia nechcú tráviť veľa času v práci a v kuchyni sme od ôsmej rána do polnoci. Keď si to má človek zopakovať päť dní v týždni, je to veľmi náročné. Navyše, to, čo robíte navyše, máte len málokedy zaplatené.“ Peter Duranský už roky pracuje v Rakúsku a na tamojšie pracovné podmienky sa rozhodne nesťažuje. Do práce dochádza deň čo deň autom, pri Bratislave má domček, kde žije s partnerkou Dorotkou a dcérou Adelkou. Doma varí len výnimočne a všetko, čo mu naservíruje manželka, mu chutí.
Hladkajú si svoje nadpriemerné egá
Nečudo, keďže aj ona dlho pracovala s Jaroslavom Židekom. A doma si radi pozrú film Láska na karí či šou kuchárov ako Gordon Ramsay a Zdeněk Pohlreich. A ako hodnotí slovenskú gastroscénu? „Na Slovensku máme veľa šikovných ľudí, ale chýbajú osobnosti, ktoré by určovali smer, ku ktorým by mladí mohli vzhliadať. Človek sa vyvíja, ale najdôležitejšie je, že musí chcieť na sebe pracovať. Nie len rozprávať o tom, aký som dobrý. To mi na Slovensku príde ako veľmi úsmevné, všetci si tu hladkajú svoje nadpriemerné egá.
Česi vedia ľudí hostiť, u nás sa prídete najesť a dosť. Pritom je veľmi dôležité mať k hosťom priateľsko-profesionálny prístup, hlavne, keď vás navštevujú častejšie. V našom viedenskom hoteli je dokonca požiadavka, aby sme si pamätali mená hostí, čo je priam nereálne, lebo máme 200 izieb. No zároveň je to vízia, kam sa chceme dostať, a to sa mi páči. Svedčí to o tom, že pre zákazníka sa snažíme urobiť maximum, a tak by to malo byť, pracujeme totiž v službách.“